oPeniazoch.sk, TASR
Nevyčerpané kapitálové výdavky z roku 2022 v kapitole Úradu vlády SR pre Úrad podpredsedu vlády budú použité na iný účel. Dôvodom je efektívne využitie týchto finančných prostriedkov. Vyplýva to z návrhu vicepremiéra pre plán obnovy a eurofondy SR Petra Kmeca (Hlas-SD), ktorý v stredu schválila vláda.
V roku 2022 bolo rozpočtovým opatrením kapitole Úradu vlády SR pre Úrad podpredsedu vlády SR povolené prekročenie limitu výdavkov na vytvorenie elektronickej platformy verejného obstarávania (EPVO), a to vo výške 5,09 milióna eur. V súčasnosti je zostatok finančných prostriedkov podľa predkladateľa vo výške 3,17 milióna eur.
„Vzhľadom na to, že tieto prostriedky nie je možné použiť na pôvodne stanovený účel a v záujme efektívneho využitia finančných prostriedkov navrhuje úrad v rámci svojej kapitoly zmenu účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z roku 2022 v celkovej výške 731.988 eur,“ vyplýva z predkladacej správy.
Bežné výdavky vo výške 724.988 eur budú použité na oracle cloud kredity, nakoľko je EPVO prevádzkovaná vo verejnej časti tohto vládneho cloudu. Taktiež aj na konzultačné služby k bezpečnosti EPVO, telekomunikačnú techniku, výpočtovú techniku, licencie a bežné výdavky. Kapitálové výdavky vo výške 7000 eur budú použité na krytie výdavkov „zhodnotenie motorových vozidiel“.
Predkladateľ taktiež deklaroval, že táto zmena nezakladá zvýšené nároky na pôvodný účel na štátny rozpočet v tomto roku. Pri zmene účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z roku 2022 na bežné výdavky bude možné podľa predkladateľa tieto bežné výdavky použiť do 31. decembra 2024.
Účinnosť zmien o zaručenej konverzii v zákone o e-Governmente sa posunie
Zmeny, ktoré mali zjednodušiť výkon zaručenej konverzie v rámci zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), by mali platiť až od októbra 2026. S dvojročným posunom oproti pôvodnému legislatívnemu plánu ráta návrh novely zákona z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Návrh v stredu schválila vláda.
MIRRI v dôvodovej správe upozorňuje, že v roku 2022 prijali poslanci zmeny v oblasti zaručenej konverzie s cieľom zjednodušiť proces pre osoby, ktoré zaručenú konverziu vykonávajú. Výsledkom má byť posilnenie dôveryhodnosti výstupov zo zaručenej konverzie. „Tieto zmeny si vyžadujú úpravu aktuálneho technického riešenia centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorej správcom je MIRRI,“ upozorňuje rezort. Práve stav implementácie týchto zmien je dôvodom návrhu na posun účinnosti o dva roky.
„Posunutie účinnosti sa navrhuje taktiež z dôvodu zabezpečenia postupného a kontinuálneho nábehu všetkých oprávnených osôb na nový systém centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii,“ dodáva MIRRI.
Zaručenou konverziou je konverzia pôvodných dokumentov do elektronickej či listinnej podoby s cieľom zachovania ich právnych účinkov a použiteľnosti na právne úkony. Zaručenú konverziu môžu vykonávať orgány verejnej moci, štátne firmy, ktoré spravujú pohľadávky verejného sektora, takisto pošty, ale aj advokáti či notári.
Sociálna poisťovňa vlani dosiahla výsledok hospodárenia 844,75 mil. eur
Celkový výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne (SP) bol k 31. decembru 2023 vo výške 844,75 milióna eur. Vyplýva to z návrhu účtovnej závierky SP za rok 2023, ktorú v stredu schválil vládny kabinet.
Príjmy SP, teda finančné prostriedky z poistného, pokút a penále a ostatné príjmy vrátane finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, boli vlani vo výške 11,747 miliardy eur. Prevod prostriedkov z minulých rokov bol vo výške 1,051 miliardy eur, teda SP mala v roku 2023 zdroje celkom vo výške 12,798 miliardy eur.
Celkové výdavky (náklady) Sociálnej poisťovne v roku 2023 boli vo výške 11,954 miliardy eur. V roku 2023 SP realizovala aj postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam vrátane penále vo výške 1,235 miliardy eur.
Projektové intervencie pre rozvoj vidieka na roky 2023 až 2027 sa upravia
Projektové intervencie pre rozvoj vidieka na programové obdobie 2023 až 2027 sa upravia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
„Návrh zákona sa predkladá v dôsledku začatia nového programového obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ a potreby vytvoriť vnútroštátny právny základ nadväzujúci na nové nariadenia EÚ, ktoré upravujú novú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, a to s ohľadom na projektové intervencie, v záujme rozvoja vidieka na roky 2023 až 2027,“ zdôvodnil agrorezort.
Základným cieľom návrhu zákona je podľa MPRV úprava vzťahov pri poskytovaní príspevku na projektové intervencie z EPFRV, úprava postupov a podmienok poskytovania príspevku, ďalej úprava práv a povinností osôb a pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní príspevku, ako aj zodpovednosti osôb za porušenie podmienok poskytnutia príspevku v programovom období 2023 až 2027. Predmetom návrhu zákona je aj právna úprava poskytovania technickej pomoci z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.
Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom majú podliehať novej dani
Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, majú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to z návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý v stredu schválila vláda.
Nová daň má mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé dodanie nápoja v tuzemsku. Vyberať ju budú v cene tohto nápoja. „Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Návrh ministerstva tiež vypúšťa zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, a rovnako, aby sa daň nevzťahovala na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Pre balený nápoj pripravený na konzumáciu, ktorý obsahuje pridaný cukor alebo sladidlo, navrhuje MF sadzbu dane vo výške 0,15 eura na liter. Energetické nápoje s vysokým obsahom kofeínu majú podliehať vyššej sadzbe 0,30 eura/liter. V prípade balenej koncentrovanej látky, ktorá si vyžaduje ďalšiu prípravu pridaním vody, mlieka, ľadu alebo oxidu uhličitého, má byť sadzba 1,05 eura/liter alebo 4,30 eura/kilogram, podľa toho, v akej mernej jednotke sa nápoj dodáva.
„Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je navrhovaný zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky,“ zdôraznil rezort financií. Odhaduje, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 79 miliónov eur, následne 108 miliónov eur v roku 2026 a 110 miliónov eur v roku 2027.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje podľa MF štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Účinnosť zákona MF navrhlo od 1. januára 2025.
Zdaňovať sa majú po novom aj elektronické cigarety či nikotínové vrecúška
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa má od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Zároveň sa má táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať. Vyplýva to z návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom návrhu je aj zavedenie označovania výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaj týchto výrobkov neoznačených kontrolnou známkou, sprehľadnenie a kontrola pohybu výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami a bezdymovými tabakovými výrobkami či rozšírenie definície bezdymového tabakového výrobku o žuvací tabak a šnupavý tabak.
„Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a zadlženie Slovenska je návrh zákona súčasťou konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky,“ zdôraznilo Ministerstvo financií (MF) SR v dôvodovej správe k schválenej novele. Zmeny majú podľa MF priniesť do rozpočtu 15 miliónov eur v budúcom roku, 126 miliónov eur v roku 2026 a 180 miliónov eur v roku 2027.
Rezort financií upozornil, že spotreba nových, inovatívnych tabakových výrobkov na Slovensku každý rok rastie, a to v čoraz mladších vekových skupinách. Stávajú sa tak náhradami klasických tabakových výrobkov. „Z dôvodu ich zatiaľ krátkej existencie na trhu nie je možné v súčasnosti na základe dostupných dôkazov tvrdiť, že ide o výrobky, ktoré sú menej škodlivé, a to najmä pri nízkych vekových kategóriách, pri potenciálnom riziku budúcich verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť spojenú s užívaním týchto produktov. Naopak, ich užívanie nie je často spojené s vedomím potenciálne existujúcich zdravotných rizík v širokej verejnosti,“ upozornilo ministerstvo.
Daň sa pritom podľa MF považuje za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, a to najmä u mladšej populácie. Na výzvy spojené s novými produktmi má v krátkom čase reagovať aj Európska únia. „Pokiaľ ide o región V4, Poľsko v súčasnosti zdaňuje elektronické cigarety, Maďarsko elektronické cigarety a nikotínové vrecúška a Česko zdaňuje elektronické cigarety, nikotínové vrecúška, iné nikotínové výrobky, žuvací tabak a šnupavý tabak,“ priblížil rezort financií.
Vzrastajúca spotreba takýchto výrobkov bez účinnej kontroly znamená podľa MF aj vyššie riziko daňových únikov. Na základe údajov z eKasy od januára 2022 do decembra 2023 ich spotreba výrazne vzrástla. Predaj elektronických cigariet medziročne vzrástol o 200 % a nárast predaja nikotínových vrecúšok predstavoval 57 %.
Keďže v súčasnosti podľa rezortu financií neexistuje ucelený rámec kontroly ich predaja a časť produktov môže byť nelegálna, respektíve zdraviu škodlivá, navrhuje zaviesť systém evidencií na obchodovanie s predmetnými tovarmi vrátane kontroly ich distribúcie a predaja na diaľku. Výkon kontroly nad tovarom súvisiacim s tabakovými výrobkami sa zverí colným úradom. Jednotlivé ustanovenia novely by mali nadobudnúť účinnosť postupne 1. novembra 2024, 1. februára 2025, 1. januára a 1. februára 2026.
Vláda schválila strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne do roku 2029
Dostupné profesionálne služby klientom, moderne riadená inštitúcia a efektívny manažment zdrojov – to sú strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne (SP) na obdobie 2024 – 2029, ktorých návrh v stredu schválila vláda. Predložený bude na rokovanie Národnej rady (NR) SR.
„Účelom strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne je identifikácia základných dlhodobých cieľov rozvoja poisťovne, spôsoby ich dosiahnutia a alokácia zdrojov nevyhnutných na ich uskutočnenie v rámci celej organizačnej štruktúry poisťovne, ktoré budú napĺňané konkrétnymi opatreniami, projektovými a líniovými úlohami,“ uviedla Sociálna poisťovňa v materiáli na rokovanie vlády.
Strategické zámery na obdobie 2024 – 2029 nadväzujú podľa súčasného vedenia SP na podobný dokument, ktorý bol vypracovaný na obdobie 2022 – 2027 a schválený vládou i parlamentom. Niektoré opatrenia zo strategických zámerov na roky 2022 – 2027 už boli zavedené, tie doteraz nerealizované ostávajú súčasťou nových strategických zámerov SP.
Sociálna poisťovňa sa sústredila v dokumente na rozvoj dostupných profesionálnych služieb klientom, ktoré majú byť zamerané na zlepšenie poskytovaných služieb poisťovne navonok voči svojim klientom i partnerom a komunikácie s nimi.
Stanovila si tiež budovať moderne riadenú inštitúciu zameranú na zlepšenie riadenia poisťovne dovnútra voči svojim zamestnancom a interným procesom. Pracovať chce tiež na efektívnom manažmente zdrojov, ktorý bude zameraný na zlepšenie manažmentu dostupných zdrojov a ich efektívnemu a hospodárnemu využívaniu.
„Všetky ciele, opatrenia alebo výstupy patria do jednej z týchto troch kategórií strategického smerovania. Zároveň poisťovňa eliminuje také aktivity, ktoré by k niektorému smerovaniu neprispievali alebo spôsobovali nemožnosť dosiahnutia niektorého zámeru. Všetky strategické zámery a súvisiace opatrenia nevyhnutné na ich naplnenie budú realizované so zreteľom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2023-2027,“ uviedla SP.
Možnosť požadovať predčasné splatenie úveru má mať nové pravidlá
Možnosť veriteľa požadovať úhradu celej dlžnej sumy pri nesplácaní úveru má mať nové pravidlá. Tie majú zohľadňovať aj iné kritériá ako počet omeškaných splátok. Vyplýva to z návrhu novely Občianskeho zákonníka z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu so závermi Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v prípade, týkajúcom sa Slovenska, poukázal na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s normami EÚ. Ministerstvo preto navrhuje nové pravidlá pre uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru.
„Navrhovaná nová právna úprava upravuje možnosť dodávateľa požadovať úhradu celého plnenia, resp. celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú ´omeškanú´ výšku vo vzťahu k celkovej výške plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy,“ vysvetlilo MS.
Veriteľ by tak mohol v budúcnosti požadovať vrátenie celého plnenia, ak je jeho dlžník celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s troma splátkami. Omeškaná suma pritom musí byť najmenej 10 % celkovej výšky plnenia pri zmluve dohodnutej najviac na tri roky, 5 % pri zmluve dohodnutej na viac ako tri roky, prípadne 2,5 % pri úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti na bývanie.
Navrhované znenie ponecháva na uvážení veriteľa, či a kedy si toto právo uplatní, avšak len počas obdobia, kedy sú splnené podmienky na tzv. zosplatnenie. Pred uplatnením tohto práva bude povinný vyzvať spotrebiteľa na vrátenie celej dlžnej sumy a určiť mu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
„Až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným,“ doplnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Navrhovaná novela, ktorej inšpiráciou je podľa MS nemecká právna úprava, zároveň nevylučuje inú úpravu zmluvných podmienok.Vládny návrh zákona predloží šéf Národnej rady (NR) SR na ďalšie ústavné prerokovanie. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. novembra 2024.
