oPeniazoch.sk, jasonzweig.com Foto: SITA/AP
Väčšina investorov nedokáže pripustiť, že sa mýli. Nedokáže priznať chybu a prijať konštruktívnu kritiku. Riadi sa svojou pravdou. Ale rovnako nebezpečné je prílíš veľa pozornosti venovať signálom z okolia a nechať sa stiahnuť davom. Akoby sa teda mal správať racionálny investor?
Minulý rok jasne ukázal, ako sa na trhoch dejú nečakané veci, ale aj to, ako investori lipnú na svojich názoroch a predsudkoch. Americké akcie zaznamenali najhorší začiatok roka v histórii. V médiách a z úst analytikov čoraz viac rezonovali slová ako panika, strach a medvedí trend. Pokles cien amerických akcií pokračoval do polovice februára, za celý rok ale index S&P 500 nadpriemerne posilnil.
V lete sa živo špekulovalo o tom, že extrémne uvoľnená menová politika je novým dlhodobým normálom a že rastu sadzieb centrálnych bánk ani výnosov štátnych dlhopisov sa pravdepodobne nedočkáme. Výnos 10-ročného štátneho dlhopisu USA od vtedy vzrástol na dvojnásobok.
Rovnako tak si fanúšikovia Hillary Clintonovej nechceli pripustiť, že by v prezidentských voľbách mohol zvíťaziť jej súper. Aj z prieskumov vychádzala po väčšinu času lepšie. O očakávanom prepade na trhoch v prípade zvolenia Donalda Trumpa ani nehovoriac, to bola istota. Americké akcie sú teraz na historických maximách.
Vo všetkých prípadoch platí, že investori ani médiá nepripúšťali možnosť, že nemajú pravdu. Názory, ktoré neboli v súlade s ich presvedčením, radšej nebrali do úvahy. Spoločným menovateľom tohto správania sú dve základné chyby, ktoré sú v psychológii známe ako:
– konfirmačné či potvrdzovacie skreslenie (confirmation bias) kedy investori hľadajú dôkazy, ktoré by potvrdili ich teóriu, pričom ignorujú varovné signály, ktoré ukazujú na to, že sa môžu mýliť,
– skreslenie spätného pohľadu (hindsight bias) čiže efekt "od začiatku som to vedel", kedy sa investori presviedčajú o tom, že udalosť, ku ktorej došlo a ktorá ich obrala o peniaze, vlastne očakávali.
Autori Keith Stanovich, Richard West a Maggie Toplaková vo svojej knihe The Rationality Quotient upozorňujú, že ľudia by mali brať skutočnosť takú, aká je, a nie takú, akú by ju chceli mať. "Ak nemôžete byť úprimní sami k sebe v hodnotení rozdielu medzi realitou, aká je, a akú by ste ju chceli, môžete byť inteligentní, ale nebudete postupovať racionálne," podotýka k tomu známy investor a publicista Jason Zweig.
FINRA Investor Education Foundation sa v rámci prieskumu spýtala dvoch tisíc investorov na to, aké výnosy očakávajú pri indexe S&P 500 v nasledujúcich desiatich rokoch. Tí, ktorí odhadovali výnosy 20 % ročne, síce mali vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti ako tí, ktorí odhadovali výnosy v rozmedzí 15-20 %, ale v skutočnosti boli viac mimo. Takýto ročný výnos síce nie je nemožný, ale v histórii akciových trhov v USA zatiaľ nenastal desaťročný úsek, počas ktorého by akcie zarobili 20 % ročne.
Ako sa podobným chybám brániť?
Obrana proti podobnému správaniu nie je jednoduchá. Investor si musí uvedomiť, že sa môže mýliť. Je dobré mať po ruke niekoľko ľudí, ktorým investor dôveruje a pri ktorých sa môže spoľahnúť na to, že mu dajú vedieť, keď sa podľa nich bude mýliť.
Internet je dobrým zdrojom informácií, keď nie je využívaný na potvrdzovanie si názorov, ale skôr na hľadanie niečoho, čo ponúka iný uhol pohľadu. Rovnako tak môžu poslúžiť sociálne siete, kde je ale namieste opatrnosť, pretože niekedy sa môže hľadanie pravdy zmeniť na "bitku o status". Jason Zweig to vystihol pomerne presne. "Ak chcete byť dobrý investor, musíte mať pravdu vo väčšine prípadov. Ak chcete byť veľký investor, musíte si uvedomiť, že často nemáte pravdu."
Dôvera je nákazlivá
Nový výskum ukazuje, že viac než vlastné skúsenosti môže ovplyvniť vaše rozhodnutie dôvera v druhých. V čase, keď akcie a dlhopisy sú podobne drahé, investori potrebujú byť ešte bdelejší ako obvykle. Hrozí že podľahnú riziku dostať sa pod vplyv emócií iných ľudí.
Článok publikovaný v časopise Journal of Neuroscience hovorí o tom, že určitá časť ľudského mozgu sleduje, ako pozitívne ostatní ľudia vnímajú naše rozhodnutia. "Sme biologicky vybavení potenciálom viac dôverovať iným, než vlastnému presvedčeniu," hovorí Daniel Campbell-Meiklejohn, psychológ na University of Sussex vo Veľkej Británii, ktorý štúdiu viedol.
Účastníci experimentu mali uhádnuť, akej farby bude guľôčka, ktorú si vytiahnu z urny. Buď červená alebo zelená. Mohli sa buď spoľahnúť na farbu posledných niekoľkých guľôčok, ktoré si vytiahli, alebo vziať do úvahy to, čo si myslia a predpovedajú ďalší štyria respondenti.
Samozrejme, s väčšou pravdepodobnosťou účastníci štúdie predpovedali, že budúca farba bude červená, ak väčšina z guľôčok vytiahnutých z urny bola tejto farby. Boli dokonca náchylnejší na preferovanie červenej, keď sa dozvedeli, že ostatní ľudia si ju tiež sebavedome zvolili. Skenovanie mozgu ukázalo, že prefrontálny kortex reagoval odlišne v závislosti na tom, či sa účastníci spoliehali na svoje vlastné skúsenosti, alebo na rozhodovanie ostatných. "Ľudský mozog sa vyvinul tak, aby dokázal zvládnuť neistotu, ktorá sa spája so spoločenskými zdrojmi informácií," hovorí prof Campbell-Meiklejohn. Zvýšila sa citlivosť na podnety o tom, čo si myslia ostatní ľudia a čo "môže fungovať nezávisle na skúsenosti z prvej ruky."
Dnes sa s takýmito investormi roztrhlo vrece
Robert Shiller, ekonóm na Yale University, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2013, sa výskumu dôvery profesionálnych a individuálnych investorov na neefektívnych trhoch venuje už dlhšie. Pod "dôverou," sa rozumie percento investorov, ktorí očakávajú, že akcie budú mať kladný výnos. V decembri stúpol podiel jednotlivcov v prieskume, ktorí očakávali nárast Dow Jones Industrial Average v budúcom roku z 68,5 na 75,8 %. Je to najostrejší nárast od roku 2001.
Ale história ukazuje, že dôvera investorov je zlým ukazovateľom toho, ako sa v skutočnosti bude trh vyvíjať. V článku publikovanom v roku 2000, profesor Shiller ukázal, že dôvera sa v priebehu času mení, často stúpa po raste trhu a klesá, ak sa trh prepadol. Celkovo dôvera profesionálnych a individuálnych investorov nemá veľkú výpovednú hodnotu. Niekedy vysoká dôvera vedie k nízkym výnosom a naopak. Ale väčšinu času si trh robí niečo, čo nemá nič spoločné s tým, nakoľko sú investori optimistickí. Výsledky sú znepokojujúco náhodné. Mohlo by to znamenať, že akciový trh riadi nejaký škriatok, ktorý má radosť z toho, ako na jeho žarty zareaguje investorská verejnosť. Ak na škriatkov neveríte, možno by ste nemali toľko veriť ani ľuďom okolo seba a dostať sa mimo dosah ich vplyvu.
