oPeniazoch.sk, Redakcia
Kabinet Roberta Fica sa musí vysporiadať s vysokým rozpočtovým deficitom a rastúcim dlhom. Vládni analytici pritom vypočítali, že na splnenie cieľa a európskych rozpočtových pravidiel bude potrebné v nasledujúcich rokoch vylepšiť bilanciu rozpočtu o miliardy eur. Hoci sú vládne plány stále zahalené rúškom tajomstva, v strategických dokumentoch zasielaných do Bruselu naznačuje, akým smerom sa chce uberať.
Slovensko stále nepozná väčšinu konsolidačných opatrení, ktoré nás v nasledujúcich rokoch bezpodmienečne čakajú. Aby sme sa totiž vyhli gréckej ceste a naplnili európske rozpočtové pravidlá bude musieť štát výrazne škrtať výdavky alebo zvyšovať príjmy. Podľa Programu stability Slovenska na roky 2024 až 2027, ktorý je na stredajšom programe rokovania kabinetu, bude totiž do konca tohto volebného obdobia potrebné znížiť deficit verejných financií z tohtoročných očakávaných takmer 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP) na 3 percentá. Teda o jedno percento HDP ročne.
Toto tempo by bolo v súlade s novými rozpočtovými pravidlami v rámci Európskej únie a podľa rezortu financií by postačovalo aj na odvrátenie nekontrolovateľného nárastu slovenského dlhu. Vo finančnom vyjadrení to znamená, že do konca volebného obdobia bude potrebné konsolidovať v objeme miliárd eur. „Na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod 3 percentá HDP potrebné prijať do konca volebného obdobia úspory v celkovom objeme 2,6 percenta HDP, teda 3,9 miliardy eur,“ píše ministerstvo v programe stability. To je dokument, ktorý v rámci európskych pravidiel Slovensko posiela do Bruselu na posúdenie našich rozpočtových plánov.
Pre ilustráciu, o akej sume sa bavíme, 3,9 miliardy eur by postačovalo na pokrytie skoro desiatich tohtoročných rozpočtov ministerstva hospodárstva, prípadne na pokrytie dvoch tohtoročných rozpočtov rezortu vnútra. Dosiahnuť túto konsolidáciu tak bude vyžadovať masívne opatrenia, ktoré pocítia veľké skupiny ľudí. Ako chce teda vláda tieto peniaze získať?
Nápoje, tabak aj koniec energetickej pomoci
Jedinými doteraz ohlásenými konsolidačnými opatreniami s platnosťou od budúceho roka majú byť nové dane na sladené nápoje a tabakové výrobky. Tieto opatrenia však do rozpočtu prinesú iba od 100 miliónov eur v roku 2025 do zhruba 300 miliónov eur v nasledujúcich rokoch. To zďaleka postačovať nebude. Vláda však potvrdzuje, o čom sa už dlhšie šepkalo. Kvôli konsolidácii už zrejme nebudeme môcť počítať s plošnou energetickou pomocou. Ako by jej zrušenie ovplyvnilo od budúceho roka ceny energií si môžete prečítať v článku na tomto odkaze.
Potrebu konsolidácie by však mali pocítiť aj zamestnanci vo verejnej správe. Po vlaňajšej štedrej dvojnásobnej valorizácii sa budú musieť vo svojich platových očakávaniach v ďalšom období zrejme uskromniť. „V rozpočte sú na budúci rok už zahrnuté viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov,“ píše sa v dokumente.
Očakávate v rámci konsolidácie ďalšie zvyšovanie daní?
To by však nemalo byť zďaleka všetko. Realitou by sa malo stať aj premiérom Robertom Ficom avizované prepúšťanie v štátnej správe a zmien by sme sa mali dočkať aj v daňovom systéme. Ako presne by tieto zmeny mali vyzerať, však zatiaľ nevieme. Ministerstvo financií naznačuje, že po úpravách v daňovom systéme by mali do rozpočtu platiť viac tí bohatší. „Vláda avizovala zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému. S rovnakým cieľom vláda pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy, napríklad v zamestnanosti ústrednej štátnej správy,“ uvádza sa v programe stability.
Ministerstvo financií v dokumente tiež prezradilo aj niekoľko menších opatrení, ktoré by mali byť v budúcoročnom rozpočte už zapracované. Dokopy by mali zlepšiť jeho saldo o 0,1 percenta HDP. „V aktuálne zostavenom návrhu rozpočtu sú zapracované aj viaceré menšie opatrenia na výdavkovej strane, ako zníženie transferu pre Štátny fond rozvoja bývania, zrušenie dotácií Ministerstva dopravy SR na obnovu a výstavbu bytového fondu, zrušenie dotovania nočných vlakov, zníženie výdavkov určených na projekty pozemkových úprav, zníženie výdavkov spoločnosti Slovakia Travel,“ píše sa v materiáli.
Zmeny čakajú aj dôchodky
Zmenám by sa však nemal vyhnúť ani dôchodkový systém. Po sérii valorizácií a prijatí trinásteho dôchodku totiž aj Európska únia v rámci programov Plánu obnovy a odolnosti od nás vyžaduje, aby sme enormné nárasty výdavkov dôchodkového systému nejako kompenzovali. V súčasnom nastavení by totiž nebol dlhodobo udržateľný a hrozilo by jeho zrútenie.
Ako konkrétne budú tieto kompenzačné opatrenia vyzerať, zatiaľ stále nevieme. Minister práce Erik Tomáš hovorí, že už ich má pripravené a čakajú iba na odsúhlasenie koaličných partnerov. Kedy sa tak stane je rovnako otázkou. „V súčasnosti sa pripravujú kompenzačné opatrenia, ktoré by mali viesť k udržaniu pozitívneho vplyvu reformy na dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ dočítame sa v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2024, ktorý je rovnako na programe stredajšieho rokovania vlády a ktorý rovnako budeme posielať do Bruselu na posúdenie.
Počkať si tak budeme musieť aj na to, ako sa vláda postaví k budúcnosti druhého piliera. Jej predstavitelia doteraz opakujú, že jeho fungovanie, tak ako aj ďalších dvoch pilierov dôchodkového systému, analyzujú. Doposiaľ žiadne ďalšie zmeny, okrem tohtoročného zníženia odvodu do druhého piliera, neoznámili.
