Veľké porovnanie prosperity európskych krajín ukázalo, kde má Slovensko rezervy. Jedno výstižné slovo pre náš súčasný stav je stagnácia. Po rýchlom dobiehaní ostatných krajín Európy po začiatku nového milénia prišlo obdobie, počas ktorého síce Slovensko nie je chudobnejšie, ale okolité krajiny bohatnú rýchlejšie. Vyplýva to z druhého vydania Indexu prosperity od analytikov Slovenskej sporiteľne, ktoré však prinieslo aj pozitívne správy. Napríklad v rovnosti príjmov patrí Slovensku prvá priečka medzi hodnotenými krajinami.
Aktuálny Index prosperity Slovenska pre rok 2024 potvrdzuje stagnáciu našej krajiny. Zlatú dekádu má už totiž Slovensko za sebou. Počas rokov 2000 až 2010 sme sa priblížili k priemeru krajín EÚ o 25 percentuálnych bodov. Ako však upozornila hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, za ďalších 14 rokov to bolo už len o štyri percentuálne body. Naše dobiehanie vyspelých krajín sa tak spomalilo a stagnuje. V súčasnosti slovenská ekonomika dosahuje asi 80 percent výkonnosti európskeho bloku, čo je približne o desať percentuálnych bodov menej ako Česká republika.
Jeden z faktorov, ktorý výrazne brzdí Slovensko v jeho ďalšom rozvoji, je chýbajúca vízia. „Nestagnujeme len v Indexe prosperity, ale stagnujeme ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Ak to chceme zmeniť, potrebujeme najmä víziu. Potrebujeme sa zhodnúť, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti. Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán – vlády, súkromného a mimovládneho sektora – ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia. Také, ktoré sa nebudú roky meniť, aby sme zachovali ich kontinuitu a predvídateľnosť práva pre ľudí a firmy. Ako zodpovedný líder chceme o tých veciach hovoriť a vytvárať podmienky k spolupráci,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.
Rozhodnutia by mali byť podložené správnymi dátami
Verejná diskusia o Slovensku a jeho budúcnosti by sa pritom podľa CEO najväčšej slovenskej banky mala zakladať na báze dát, nie na dojmoch. Slovensko by sa pritom podľa Petra Krutila nemalo báť porovnávať s tým najlepším, čo v Európe máme.
Index prosperity vystavil Slovensku vysvedčenie v piatich oblastiach, a to ekonomika, spoločnosť, domácnosti, vzdelanie a udržateľnosť. V jednotlivých oblastiach a parametroch porovnáva našu pozíciu voči ostatným krajinám Európskej únie. Celkovo Slovensko obsadilo 24. priečku, pričom vlani na tom bolo o jednu pozíciu lepšie. Výrazne lepšie sa v rebríčku umiestnilo susedné Česko, a to na 13. mieste.
V roku 2024 sme sa v rámci EÚ vo väčšine ukazovateľov umiestnili v druhej polovici alebo v poslednej tretine rebríčka. Analytici banky však upozorňujú, že samotná prítomnosť v klube krajín Európskej únie nás radí do štvrtiny najbohatších a najprosperujúcejších krajín sveta, čo si občas neuvedomujeme.
A aká budúcnosť čaká Slovensko medzi krajinami EÚ? Záležať to podľa analytikov bude od viacerých faktorov. Najväčšími výzvami pre Slovensko sú pokles pracovnej sily, technologický pokrok a vláda práva spolu s udržateľnosťou verejných financií. Už v roku 2035 bude napríklad ekonomicky aktívna populácia menšia o 7 percent a ľudí vo veku nad 65 rokov bude o pätinu viac. Ešte horšie to však vyzerá v dlhodobom horizonte, keď v roku 2050 klesne počet pracujúcich o 19 percent a na druhej strane nás čaká nárast staršej populácie až o zhruba tretinu.
Zmeny sú nevyhnutné
To, že Slovensko zaostáva, nie je v kombinácii s vyššie spomenutými výzvami dobrá správa pre ľudí, firmy a ani pre štát. Práve pracovná sila pritom môže byť najväčším otáznikom, keďže do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov spomínaných približne 200-tisíc ľudí. „Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny. Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov či znížením byrokratickej záťaže. V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ vysvetľuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Sú však aj oblasti, v ktorých vychádza Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami veľmi dobre. Napríklad pri už spomínanej rovnosti príjmov sme dosiahli prvú priečku medzi všetkými hodnotenými krajinami. Pozitívne je vnímaný aj pokles nezamestnanosti v poslednom období, ktorý nás zaradil medzi krajiny s lepším výsledkom ako je priemer európskej dvadsať sedmičky na úrovni 6 percent.
A ešte ďalší ukazovateľ hovorí, že Slovensku sa od vstupu do EÚ v roku 2004 ekonomicky darí. Podľa vývoja hrubého domáceho produktu na obyvateľa je totiž priemerný Slovák za dvadsať rokov členstva v únii o 75 percent „bohatší“. Nominálne mzdy pritom na Slovensku vzrástli v tomto období až 2,7-násobne.
Ako sa posunúť k rastu?
Analytici sa pritom zhodujú, že kľúčom k ďalšiemu zlepšeniu prosperity Slovenska je ekonomický rast. Ten by mohlo podporiť viacero opatrení, ako napríklad:
- definovať jasnú víziu pre krajinu na najbližších 10 rokov,
- reformy, ktoré opäť naštartujú prílev priamych zahraničných investícií,
- zastaviť odliv mozgov a podporiť migračnú politiku zameranú na vysoko kompetentných pracovníkov,
- zvýšiť zapojenie na trhu práce v mladšom a staršom veku,
- podporiť súkromnú prípravu na dôchodok,
- podporiť výskum, vývoj a školstvo založené na excelentnosti, čo nám umožní prechod k znalostnej ekonomike,
- rozvinutejší kapitálový trh, ktorý by mohol pomôcť pri podpore inovácií a znalostnej ekonomike,
- posilnenie demokratických inštitúcií, zvýšenie politickej kultúry a motiváciu k vyššej zapojenosti jednotlivcov na spoločenskom dianí,
- motivovať ženy pre štúdium odborov prírodných vied, technológií, techniky a matematiky.
Aktuálny Index prosperity je v poradí už druhým hodnotením krajín, pričom Slovenská sporiteľňa ho plánuje ďalej rozvíjať. Medzi premiantov bývalého východného bloku podľa tohtoročných výsledkov naďalej patria Česko a Slovinsko. Najlepšie hodnotenie v indexe dostali Švédsko, Írsko a Dánsko. Na druhej strane, Grécko sa naďalej nezotavilo zo šoku, ktorý utrpelo pred viac ako dekádou v dôsledku hlbokej recesie, keď sa fakticky dostalo na hranu bankrotu a obsadilo v hodnotení 27. priečku.
[Advertoriál pripravený v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou]
