oPeniazoch.sk, Redakcia
Platenie odvodov v správnej výške a načas robí mnohým podnikateľom problém. Dopláca na to štát v podobe nižšieho výberu poistného. Dokázala by tento problém zmierniť len jednoduchá zmena komunikácie? Terénny experiment Inštitútu finančnej politiky v spolupráci so Sociálnou poisťovňou ukázal, že zaradenie hrozby odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia do komunikácie by mohlo zvýšiť vybrané poistné. A nejde pritom o malé sumy. Využitie takejto komunikácie má potenciál každoročne priniesť dodatočných 2,6 milióna eur, čo predstavuje asi 4,2 percenta z dlžnej čiastky.
V rámci experimentu boli upravené formulácie úradného listu Sociálnej poisťovne adresované živnostníkom. Cieľom týchto úprav bolo zvýšiť počet podnikateľov platiacich správne poistné. „Ako najlepší variant sa pritom ukázal list obsahujúci hrozbu odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia,“ informuje Inštitút finančnej politiky (IFP) s tým, že tento experiment prebehol v spolupráci Oddelenia behaviorálnych a experimentálnych analýz, Oddelenia behaviorálnych inovácií a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Viac ako 180 000 živnostníkom každoročne vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie alebo sa mení výška ich vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa ich o tejto skutočnosti informuje úradným listom, avšak značná časť živnostníkov napriek tomu neodvádza poistné v správnej výške. Listy poisťovňa posiela každoročne v júli a októbri, podľa termínu podania daňového priznania a upozorňuje živnostníkov na povinnosť platiť poistné, a to v prípade všetkých nových poistencov a takisto všetkých poistencov, ktorým táto povinnosť vznikla opätovne. Zároveň v týchto termínoch informuje už existujúcich poistencov o zmene výšky poistného, v závislosti od zmeny ich vymeriavacieho základu.
Napriek tomu však skoro 19 percent živnostníkov neodvádza svoje poistné v správnej výške, čo vedie ku kumulácii ich dlhu na sociálnom poistení v celkovej sume 63 miliónov eur ročne.
V nasledujúcom grafe je zachytený celkový ročný dlh na sociálnom poistení:
Aby sa zvýšil počet živnostníkov platiacich poistné v správnej výške, upravili sa v rámci experimentu úradné listy s využitím poznatkov behaviorálnej ekonómie a otestovala ich účinnosť v terénnom experimente realizovanom v dvoch kolách. „V prvom kole sme sa zamerali na živnostníkov, ktorí mali predĺženú lehotu pre podanie daňového priznania za rok 2021. Táto skupina bola oslovená v októbri 2022. V druhom kole následne na tých živnostníkov, ktorí podali daňové priznanie za rok 2022 v riadnom termíne. Táto skupina bola oslovená v júli 2023,“ dodáva IFP.
Cieľom experimentu bolo zistiť, aká formulácia listu bude najviac motivovať živnostníkov k správnej platbe poistného v prípade vzniku povinnosti platiť poistné a takisto v prípade zmien v ich vymeriavacom základe. Adresáti boli v obidvoch prípadoch rozdelení medzi kontrolnú skupinu, ktorá dostala pôvodné znenie listu, a niekoľko testovacích skupín, ktoré dostali jeho upravené znenie s rôznymi behaviorálnymi modifikáciami.
Údaje za obidve kolá ukázali, že zjednodušenie textu nezvýšilo pravdepodobnosť správnej platby, keďže upravený list dosiahol porovnateľné výsledky ako pôvodný list. „Ak však k nemu pridáme hrozbu odhalenia s prípadnými dôsledkami, pravdepodobnosť správnej platby narastie o 1,8 p.b. oproti kontrolnej skupine,“ dodáva inštitút. Pri rovnakom počte adresátov s rovnakým vymeriavacím základom by takýto nárast mohol do rozpočtu verejnej správy ročne priniesť dodatočných 1,2 milióna eur, čo predstavuje zníženie dlžnej sumy o 6,6 percenta.
Analytici na základe experimentu sformulovali aj niekoľko odporúčania do praxe. Tu sú:
1. Pri komunikácii o odvodových povinnostiach odporúčame využívať hrozbu odhalenia
Pri vzniku povinnosti platiť poistné priniesol najväčší úspech list obsahujúci hrozbu odhalenia spolu s negatívnymi dôsledkami nesprávneho platenia, ktorý dosiahol významne lepšie výsledky oproti pôvodnému listu, pričom toto zlepšenie nebolo možné dosiahnuť iba zjednodušením komunikácie. Z tohto dôvodu odporúčame, aby sa v budúcnosti živnostníkom zasielal práve tento list, a to pri prvom aj opätovnom vzniku povinnosti platiť poistné. Pri zmene vymeriavacieho základu mal list s hrozbou výrazne menší efekt, ktorý nevieme s istotou potvrdiť ani vyvrátiť, avšak hlavne z dôvodu konzistentnosti ho odporúčame využívať aj v tomto prípade.
Mali by štátne úrady vo svojej komunikácii viac zdôrazňovať negatívne dôsledky neplnenia povinností?
2. Spoločenský apel nemá v komunikácii významnejší vplyv
Poskytnutie základných faktov o sociálnom poistení so zameraním na normy a reciprocitu nemalo významný vplyv na správnosť platieb a tento výsledok nevylepšila ani kombinácia tohto apelu s hrozbou odhalenia. Zároveň sme však zistili, že normy a reciprocita môžu hrať v správaní živnostníkov dôležitú úlohu. Po prvé, živnostníci súčasne vykonávajúci aj závislú činnosť, ktorí sú zvyknutí na odvádzanie poistného na sociálne poistenie, mali významne vyššiu mieru správnych platieb. Po druhé, živnostníci s osobnou skúsenosťou so sociálnym systémom, ktorí poberajú starobný alebo invalidný dôchodok alebo poberali nemocenské dávky, mali takisto vyššiu mieru správnych platieb. Bol by preto potrebný ďalší výskum, akým spôsobom vplývajú normy a reciprocita na ich rozhodovanie a akým spôsobom na tieto faktory upriamiť ich pozornosť.
3. Zvýšiť úspech komunikácie je možné takisto jej prispôsobením pre rôzne skupiny
Ak sa pozrieme výhradne na sektor služieb, hrozba odhalenia mala pozitívny vplyv iba pri vzniku poistného, ale nie pri jeho zmene. Zaujímavý je však efekt spoločenského apelu, ktorý dosiahol pri vzniku poistného podobný výsledok ako hrozba odhalenia, čo nám indikuje potenciálny účinok noriem a reciprocity na túto skupinu živnostníkov. Zvýšiť úspech komunikácie je tak možné aj jej prispôsobením pre živnostníkov pôsobiacich v rôznych oblastiach podnikania.
4. Dá sa preskúmať vplyv iných komunikačných nástrojov
Na záver by sme radi podotkli, že na základe zahraničnej literatúry a pozitívnych výsledkov, ktoré dokážu priniesť jednoduché zmeny v komunikácii, odporúčame otestovať aj ďalšie komunikačné nástroje verejnej správy s občanmi. Napríklad alternatívna forma komunikácie v elektronickej podobe alebo v podobe textových správ môže byť oproti zasielaniu listov úspešnejšia. Môže byť taktiež nákladovo efektívnejšia, čo súvisí s vyššou pravdepodobnosťou zastihnutia adresáta a menšími časovými a finančnými nákladmi. Ďalšou možnosťou je pridať do zasielaných správ QR kód pre priamu platbu, čo môže pomôcť s odstránením bariér a zjednodušiť adresátom proces platenia.
