Sú to už viac ako dva roky, čo na ukrajinské územie vpadli ruské vojská, ktorých cieľom malo byť podľa Vladimira Putina denacifikovať a demilitarizovať Ukrajinu. Drvivá väčšina západného sveta však tento krok označila za nevyprovokovanú ruskú agresiu. Európske krajiny tak spolu s členmi Severoatlantickej aliancie začali Ukrajine pomáhať dodávkami zbraní či uvalením prísnych ekonomických sankcií na Rusko. Čo si však o sankciách myslia Slováci a majú podľa nich stále efekt?
Masívny prepad odberu plynu a ropy, odpojenie bánk od systému SWIFT či odchod zahraničných značiek z ruského trhu sú iba niektoré z následkov početných sankcií, ktoré boli uvalené na Rusko. Aj napriek tomu, že spočiatku sa mohlo zdať, že ruskú ekonomiku tieto sankcie príliš nezasiahli, prepad už tak nie príliš vysokej životnej úrovne obyvateľstva či výrazné znehodnotenie rubľa ukazujú opak. Slováci sú však pri hodnotení účinnosti sankcií rozdelení.
Podľa výsledkov marcového prieskumu spoločnosti ResSolution Group pre web oPeniazoch.sk, v ktorom mali respondenti vyjadriť svoj názor na efekt ekonomických sankcií na Rusko na škále od 1 do 5 (1 – výrazný efekt, 2 – veľký efekt, 3 – mierny efekt, 4 – minimálny efekt, 5 – žiadny efekt), až 22,6 percenta opýtaných si myslí, že západné sankcie nemajú žiadny efekt. Naopak, asi každý desiaty respondent je názoru, že sankcie majú na ruskú ekonomiku výrazný efekt.
Minimálny dopad sankcií, teda škálový stupeň 4, označilo 14,6 percenta opýtaných. Viac ako tretina Slovákov je teda presvedčená, že sankcie uvalené na Rusko nemajú žiaden alebo len minimálny efekt. Mierny efekt, teda stupeň 3, si pripísal 21,6 percenta odpovedí a veľký efekt, teda stupeň 2, označilo 11,7 percenta respondentov. Výrazný alebo veľký efekt tak uvaleným sankciám pripisuje spolu 22 percent Slovákov.
Takmer pätina z 509 opýtaných sa k tejto téme nevedela vyjadriť. Faktom tak ostáva, že téma rusko-ukrajinského konfliktu a s ním spojenej situácie v Rusku slovenskú spoločnosť značne rozdeľuje.
Slováci s nižším vzdelaním či vo vyššom veku hodnotia sankcie skepticky
Výraznejšie rozdiely v odpovediach boli zaznamenané v skupinách s odlišnou úrovňou vzdelania. Zatiaľ čo vysokoškolsky študovaní respondenti si myslia, že sankcie nemajú žiadny efekt iba v 14,8 percenta odpovedí, u dopytovaných so základoškolským a stredoškolským vzdelaním bez maturity to je až 29 percent. Ľudia s najvyšším stupňom vzdelania sankciám prisudzujú skôr minimálny alebo mierny dopad.
Čo na sankcie uvalené na Rusko hovoríte vy? Majú efekt na ruskú ekonomiku?
Ešte väčší rozkol v názoroch bol zachytený pri jednotlivých vekových skupinách. Mladí do 34 rokov najčastejšie označovali stupeň 3 teda mierny efekt (26,2 percenta), ako aj veľký efekt (17,1 percenta). Naproti tomu veková kategória nad 55 rokov si až v 40-percentách prípadov myslí, že sankcie majú iba minimálny alebo žiadny efekt.
Rusko ťahá vojnová ekonomika
Azda najrelevantnejším údajom o výkonnosti nielen ruskej ekonomiky je ukazovateľ HDP. Ako sme informovali už vo februári, ruský hrubý domáci produkt v roku 2023 medziročne narástol o 3,6 percenta a tak sa môže zdať, že sankcie nemajú výraznejší dopad. Agentúra Reuters však upozornila, že rast ekonomiky je značne ťahaný najmä štátom financovanou výrobou zbraní a munície.
Ekonómovia pôsobiaci v Rusku navyše varujú, že napriek rastu HDP môže ruskej ekonomike hroziť stagnácia či recesia, keďže známky zastavenia rastu sa už ukazujú v automobilovom či stavebnom priemysle. Rastúci ukazovateľ HDP popritom nemusí reflektovať životnú úroveň väčšiny Rusov. „Zbrojárska firma vyrobí raketu alebo granát, tie niekde vybuchnú a HDP stúpne,“ uviedol ekonóm Sergej Chestanov. „Ale civilná ekonomika má z tohto procesu len veľmi malý prospech,“ dodal. To, aký veľký efekt majú sankcie na ruské hospodárstvo, tak pravdepodobne ukáže len čas.
