oPeniazoch.sk, Redakcia
Súčasná vláda Roberta Fica prakticky od nástupu k moci označuje stav verejných financií na Slovensku za katastrofálny. Prijala pritom viacero opatrení tak na strane príjmov, ako aj výdavkov. Pomohli však zlepšiť hospodárenie štátu? Porovnanie doterajších krokov kabinetu ukazuje jednoznačný záver. Vláda zatiaľ svojimi opatreniami zvýšila príjmy štátu o 1,5 miliardy eur, no výdavky stihla zvýšiť až o viac ako dve miliardy.
Na kroky novej vlády od jej nástupu k moci sa pozreli analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR. Podľa ich záverov súčasná vláda zatiaľ prijala nové materiály s dopadom 1,52 miliardy eur na strane príjmov a 2,13 miliardy eur na strane výdavkov.
Prepočet ISA zachytáva opatrenia vlády schválené od 25. októbra 2023 do 15. mája tohto roka a ich dopady z analýz vplyvov na príjmy a výdavky verejnej správy do roku 2027. Nezohľadňuje prípadné úpravy opatrení v parlamente.
Najvyššie príjmy pre štát pripadajú tradične na materiály ministerstva financií, ktoré cez úpravy daní prinášajú 1,47 miliardy eur, čo predstavuje až 97 percent analyzovaných príjmov. Na druhej strane, najvyššie výdavky boli schválené ministerstvu hospodárstva, a to vo výške 1,35 miliardy eur, čo predstavuje 63 percent výdavkov. Výdavky rezortu smerujú hlavne na kompenzáciu cien energií.
Príjmy verejnej správy pritom celkovo navyšuje päť rezortov. A to financie, hospodárstvo, práca, spravodlivosť, vnútro. Výdavkovú časť navyšujú všetky rezorty, pričom po ministerstve hospodárstva nasleduje rezort práce s výdavkami 324 miliónov eur, zahraničných vecí 109 miliónov eur a na úrovni necelých sto miliónov eur ministerstvá školstva a vnútra.
Avizovaná snaha vlády ozdravovať verejné financie tak vzhľadom na prijaté opatrenia vyzerá dosť otázne. Kým vlani skončilo hospodárenie štátu s deficitom takmer 5 percent výkonu ekonomiky, v tomto roku nás podľa niektorých odhadov čaká ešte horší výsledok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nedávno upozornila, že deficit verejnej správy v tomto roku môže dosiahnuť úroveň 5,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo by predstavovalo nárast o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku.
Podarí sa vláde postupne znižovať deficit verejných financií?
Zároveň rozpočtová rada upozornila, že bez prijatia dodatočných opatrení deficit do roku 2028 neklesne pod 5,6 percenta HDP. Dôsledkom by bol dynamický nárast hrubého dlhu až na 70,5 percent výkonu ekonomiky v roku 2028. „Konsolidácia podľa nových pravidiel sa koncentruje najmä do rokov 2026 a 2027, čo predstavuje riziko pre jej realizáciu aj z hľadiska politického cyklu,“ dodáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
