Ani Čína Rusov nespasí: Štátny plynárenský monopol má s odstrihnutím sa od Európy veľký problém!

Ruský plynárenský gigant Gazprom by sa mohol dlho potýkať so zlými hospodárskymi výsledkami. Kedysi najziskovejšia ruská spoločnosť vlastnená Kremľom čelí strate európskeho trhu, ktorú sa snaží vykompenzovať domácim trhom a vývozom do Číny.

Firma nedávno oznámila ročnú čistú stratu sedem miliárd dolárov. Červené čísla vykázala prvýkrát od roku 1999. Problémy Gazpromu odrážajú výrazný vplyv európskych sankcií na ruský plynárenský priemysel a tiež obmedzenia vyplývajúce zo silnejúceho partnerstva Moskvy s Čínou, píše agentúra Reuters.

Vplyv medzinárodných sankcií na vývoz ropy Moskva vstrebala ľahšie, pretože Rusko bolo schopné presmerovať vývoz ropy po mori na iných odberateľov. Gazprom sa spoliehal na Európu ako na svoj najväčší odbytový trh až do roku 2022, keď konflikt Ruska s Ukrajinou prinútil Európsku úniu k obmedzeniu dovozu plynu od tejto ruskej spoločnosti.

Podľa údajov Gazpromu a výpočtov agentúry Reuters dodalo Rusko do Európy v roku 2022 rôznymi cestami zhruba 63,8 miliardy metrov kubických plynu. Vlani sa tento objem znížil o 55,6 percenta na 28,3 miliardy metrov kubických.

Maximum plynu prečerpal Gazprom do Európskej únie a ďalších krajín, ako je Turecko, v roku 2018, bolo to vtedy 200,8 miliardy kubíkov. Obchod s Európou výrazne oslabili aj záhadné výbuchy na podmorských plynovodoch Nord Stream vedúcich z Ruska do Nemecka v septembri 2022.

Rusko sa obrátilo na Čínu a snaží sa tam zvýšiť predaj plynu prostredníctvom plynovodov na 100 miliárd metrov kubických ročne do roku 2030. Koncom roka 2019 začal Gazprom dodávky plynu do Číny plynovodom Sila Sibíri.

Rusko vkladá nádeje do nových projektov

Do konca tohto roka plánuje, že ročná kapacita Sily Sibíri dosiahne 38 miliárd metrov kubických. Moskva a Peking sa v roku 2022 dohodli tiež na vývoze desiatich miliárd metrov kubických z tichomorského ostrova Sachalin.

Najväčšou nádejou Ruska je plynovod Sila Sibíri 2 vedený cez Mongolsko, ktorým má prúdiť 50 miliárd metrov kubických ročne. Ten však narazil na niektoré úskalia, pretože sa nepodarilo dohodnúť na cenách a na ďalších otázkach.

„Gazprom síce bude mať určité dodatočné príjmy z vývozu, keď budú všetky tieto plynovody sprevádzkované, ale nikdy nebude schopný úplne kompenzovať obchod, o ktorý prišiel v Európe,“ uviedla riaditeľka výskumu plynu a LNG v spoločnosti Wood Mackenzie Kateryna Filippenková.

Rusko sa tiež snaží zriadiť v Turecku centrum pre obchodovanie s plynom, čo bola myšlienka, s ktorou prvýkrát prišiel prezident Vladimir Putin v októbri 2022. Odvtedy však projekt nezaznamenal žiadny významný posun.

Aj keby sa Gazpromu podarilo sprevádzkovať dodávky plynu do Číny, príjmy z predaja budú oveľa nižšie ako z Európy. Podľa moskovskej maklérskej spoločnosti BCS príjmy Gazpromu z predaja plynu do Európy v rokoch 2015 až 2019 vďaka mesačným dodávkam 15,5 miliardy metrov kubických predstavovali v priemere 3,3 miliardy dolárov mesačne. Ak sa zohľadní cena 286,9 dolára za 1000 metrov kubických, ktorú uvádza ruské ministerstvo hospodárstva, a vlaňajší vývoz plynu Gazpromu vo výške 22,7 miliardy metrov kubických, celková hodnota plynu, ktorý spoločnosť predala do Číny za celý rok 2023, by mohla dosiahnuť 6,5 miliardy dolárov, píše Reuters.

Podarí sa Gazpromu vyrovnať so sankciami a vrátiť sa do zisku?

Gazprom svoje príjmy z predaja do Európy a Číny pre rok 2023 zvlášť nezverejnil. Podľa analytika Michala Meidana zo spoločnosti Oxford Institute for Energy Studies je nepravdepodobné, že by Čína Rusku nahradila Európu ako vysoko ziskový trh pre vývoz plynu. „Čína poskytuje Rusku odbyt, ale za oveľa nižšie ceny a príjmy ako Európa,“ povedal Meidan agentúre.

V roku 2023 sa ruský potrubný plyn predával do Číny za 6,6 dolára za milión britských termálnych jednotiek (mmBtu). V prvom kvartáli tohto roka sa cena znížila na 6,4 USD/mmBtu. V Európe sa ruský plyn vlani predával za cenu 12,9 USD/mmbtu.

Ceny tlačí dole aj konkurencia

Podľa dokumentu, do ktorého minulý mesiac nahliadla agentúra Reuters, Rusko očakáva, že cena plynu pre Čínu bude v nasledujúcich štyroch rokoch naďalej postupne klesať. Najhorší scenár nevylučuje pokles o 45 percent na 156,7 dolára za 1000 metrov kubických (cca 4,4 USD/mmBtu) v roku 2027 oproti roku 2023. Dokument neuvádza, čo by mohlo viesť k poklesu cien. Rusko však čelí konkurencii zo strany ďalších dodávateľov plynu do Číny potrubím, ako je Turkménsko, a tiež dodávkami skvapalneného zemného plynu prepravovaného po mori.

Finančné výsledky Gazpromu, ktoré zahŕňajú aj jeho ropné a energetické jednotky, ukázali, že tržby z obchodu so zemným plynom sa vlani znížili o viac ako polovicu na niečo málo vyše 3,1 bilióna rubľov. Tržby z predaja ropy a plynového kondenzátu dosiahli 4,1 bilióna rubľov, čo je podľa maklérskej spoločnosti BCS nárast o 4,3 percenta.

Alexej Belogorjev z moskovského Inštitútu pre energetiku a financie uviedol, že pre Gazprom by bolo nemožné obnoviť ziskovosť, ak sa bude spoliehať len na plynárenský biznis. Firma by sa mohla preorientovať na výrobu a vývoz čpavku, metanolu a ďalších produktov zo spracovania plynu, takýto krok ale podľa neho rýchlu návratnosť neprinesie.

„Vyhliadky projektu Sila Sibíri 2 zároveň zostávajú nejasné: Čína s najväčšou pravdepodobnosťou nebude v roku 2030 potrebovať toľko dodatočného dovozu kvôli pravdepodobnému spomaleniu rastu dopytu a vysokej miere domácej ťažby plynu,“ uviedol Belogorjev.

Viac o téme: energetika , Gazprom , Rusko , ruský plyn , sankcie , Vladimir Putin , vojna na Ukrajine

Súvisiace články

Aktuálne správy