Slovensko má ďalšie problémy: Európska komisia nás rieši v týchto štyroch prípadoch!

Európska komisia si opäť posvietila na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z práva EÚ. Slovensko sa objavilo až v štyroch výzvach, ktoré po nesplnení môžu putovať až na Súdny dvor.

Európska komisia (EK) na svojom webe zverejnila kompletný prehľad výziev, ktorým čelia členské štáty Európskej únie. Medzi nimi sú napríklad aj Maďarsko a Česko, no niekoľko bodov sa týka aj Slovenska. Konkrétne pochybenia sa našli v štyroch prípadoch.

„Európska komisia opäť prijala súbor rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti, ktorými podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov,“ uvádza Európska komisia.

Energia z obnoviteľných zdrojov

EK odoslala Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko, pretože v plnej miere netransponovalo pravidlá EÚ týkajúce sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001. Táto smernica predstavuje právny rámec pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Stanovuje sa v nej napríklad záväzný cieľ EÚ dosiahnuť aspoň 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

„Pokiaľ ide o Slovensko, Komisia sa v januári 2023 rozhodla postúpiť jeho prípad Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože neoznámilo žiadne opatrenia na transpozíciu smernice. Následne Slovensko transpozičné opatrenia oznámilo a Komisia sa rozhodla konanie pred Súdnym dvorom pozastaviť. Po posúdení oznámených opatrení sa Komisia teraz rozhodla zaslať Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko, pretože transpozícia smernice ešte stále nie je úplná,“ píše sa v stanovisku.

Dohľad nad finančným sektorom

Európska komisia nalieha na Slovensko, aby zlepšilo svoj rámec dohľadu nad finančným sektorom na základe smernice o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II). Podľa komisie Národná banka Slovenska (NBS) nepodniká včasné a nesporné kroky proti poisťovniam, ktoré nedodržiavajú pravidlá. To môže mať vplyv na celú Európsku úniu.

Myslíte, že Slovensko včas napraví všetky nedostatky?

„Navyše Komisia zastáva názor, že NBS si nesplnila povinnosť ochrany poistníkov vyplývajúcu zo smernice Solventnosť II, pretože pri odňatí povolenia slovenskej poisťovni nevykonala účinný dohľad ani účinne nespolupracovala s orgánmi dohľadu v hostiteľských členských štátoch,“ píše sa vo výzve.

Realizácia transeurópskej dopravnej siete

Európska komisia zaslala odôvodnené stanovisko Slovensku a tiež Bulharsku, Estónsku, Írsku, Chorvátsku a Slovinsku. Požaduje, aby do svojich vnútroštátnych predpisov transponovali smernicu (EÚ) 2021/1187) o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

„Účelom smernice je objasniť postupy udeľovania povolení i postupy verejného obstarávania, a teda bezproblémové dovŕšenie kľúčových projektov základnej siete TEN-T. Smernica sa vzťahuje na cezhraničné a chýbajúce prepojenia kľúčových koridorov TEN-T, ako aj na projekty koridorov presahujúce sumu 300 miliónov EUR,“ uvádza Komisia. Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva uplynula 10. augusta 2023.

Koordinátor digitálnych služieb

Komisia vyzýva Slovensko, aby na základe aktu o digitálnych službách určilo svojich koordinátorov digitálnych služieb a udelilo im všetky náležité právomoci. Okrem našej krajiny sú v tejto výzve aj Česko, Cyprus, Estónsko, Poľsko a Portugalsko.

Žiadna z týchto krajín zatiaľ neurčila koordinátorov digitálnych služieb podľa aktu o digitálnych službách alebo im neudelila dostatočné právomoci. Slovensko tohto koordinátora neurčilo vôbec, pričom lehota na tieto úkony uplynula 17. februára 2024.

„Koordinátori digitálnych služieb so všetkými náležitými právomocami v každom členskom štáte majú zásadný význam pre výkon nových práv zavedených v akte o digitálnych službách. Konkrétne môžu používatelia podávať sťažnosti proti platformám vo svojom mieste pobytu, možno udeliť štatút dôveryhodného nahlasovateľa a preverovať výskumných pracovníkov,“ upresňuje Komisia.

Slovensko má teraz vo všetkých výzvach dva mesiace na odpoveď a prijatie všetkých potrebných opatrení. V opačnom prípade môže Komisia prípady postúpiť Súdnemu dvoru EÚ alebo vydať odôvodnené stanoviská.

Viac o téme: Európska komisia , Európska únia , politika , povinnosti , Slovensko

Súvisiace články

Aktuálne správy