Zvýšia sa dane na hazard, tabak, pivo či sladené nápoje? Slováci sú tomu prekvapivo otvorení! (prieskum)

PRIESKUM

oPeniazoch.sk, Redakcia

Ministerstvo financií ešte počas pôsobenia úradníckej vlády predstavilo desiatky návrhov opatrení, ktorými by sme na Slovensku mohli plátať rýchlo rastúcu dieru v rozpočte. Je medzi nimi aj súbor návrhov na zmeny v zdaňovaní nagatívnych externalít, teda negatívnych vplyvov na spoločnosť, zdravie či životné prostredie. Slováci sú pritom voči ich vyššiemu zdaňovaniu relatívne otvorení, ukázal prieskum.

Otázky o možnom zvyšovaní daňového zaťaženia zväčša mávajú u respondentov jednoznačnú odpoveď. Čo ak sa ale zdaňovanie týka faktorov, ktoré negatívne vplývajú na zdravie, spoločnosť či životné prostredie? Práve na takéto opatrenia, ktoré navrhla predchádzajúca úradnícka vláda na ozdravenie slovenských verejných financií, sme sa pýtali Slovákov v aktuálnom prieskume. Ten pre web oPeniazoch.sk realizovala v októbri 2023 spoločnosť ResSOLUTION na vzorke 509 respondentov online populácie staršej ako 15 rokov.

Výsledky prieskumu ukázali, že obyvatelia Slovenska sú takýmto daniam relatívne naklonení. Pri ôsmich z celkovo jedenástich návrhov ministerstva pri zdaňovaní negatívnych externalít bolo dokonca viac tých, ktorí by s opatrením súhlasili, ako tých, čo by boli proti. Vo všeobecnosti pritom platí, že Slováci sú najotvorenejší zvyšovaniu daňového zaťaženia hazardu, vonkajšej reklamy a tabaku. Naopak, negatívne sa stavajú najmä k opatreniam, ktoré by viedli k zdražovaniu nákladov na motorové vozidlá či k ďalšiemu zvyšovaniu cien energií.

Áno daniam na hazard či reklamu

Bezkonkurenčne najpreferovanejším opatrením Slovákov z balíčka rezortu financií je pritom zvýšenie odvodu z hazardných hier z kurzových stávok a internetových kasín. Toto opatrenie by podľa výsledkov prieskumu určite preferovalo až 49 percent opýtaných, ďalších 21 percent uviedlo, že by ho skôr preferovali. Určite alebo skôr proti zvyšovaniu zdaňovania hazardu bolo iba 14 percent opýtaných.

Iba o niečo nižšiu podporu v prieskume získal návrh na zavedenie dane na vonkajšiu reklamu. Takúto zmenu by určite preferovalo až 49 percent Slovákov, skôr preferovalo ďalších 27 percent. Určite alebo skôr proti bolo aj v tomto prípade iba 14 percent opýtaných.

Nadpolovičnú väčšinu všetkých respondentov oslovilo aj zvyšovanie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a rozšírenie dane o netabakové výrobky na fajčenie. Určite by to totiž preferovalo 34 percent Slovákov, ďalších 22 percent by toto opatrenie skôr preferovalo. Naopak určite proti sa vyslovilo 13 percent a skôr proti ďalších 11 percent opýtaných.

Z ďalších navrhovaných opatrení nasledovali podľa úrovne podpory zvýšenie mýta pre nákladné vozidlá v závislosti od emisií CO2 a tiež rozšírenie spoplatnenia cestnej siete pre nákladné vozidlá aj v intravilánoch obcí. V oboch prípadoch celkový podiel odpovedí určite či skôr preferovať dosiahol takmer polovicu všetkých opýtaných. V prípade zvyšovania mýta to bolo 45 percent, v prípade spoplatňovania cestnej siete 42 percent. Naopak proti bola v oboch prípadoch zhruba štvrtina opýtaných.

Zdaníme sladené nápoje?

Väčšiu podporu ako odpor však majú u Slovákov aj ďalšie možno pre mnohých kontroverzné návrhy. Napríklad zavedenie spotrebnej dane zo sladených nápojov považuje určite za správne 15 percent opýtaných, ďalších 25 percent za skôr správne. Celkovo by si tak vedelo takéto zdanenie v praxi predstaviť 40 percent opýtaných, kým určite alebo skôr proti sa vyslovilo iba 31 percent oslovených Slovákov.

Možno prekvapivo podobne to dopadlo aj pri otázke zvyšovania spotrebnej dane na pivo a víno. Takéto opatrenie by totiž určite preferovalo až 20 percent opýtaných, ďalších 19 percent by bolo skôr za. Naopak určite by zvyšovanie spotrebnej dane na pivo a víno nepreferovalo 17 percent Slovákov, ďalších 16 percent by bolo skôr proti.

O niečo vyššiu celkovú podporu ako odmietavý postoj má medzi Slovákmi aj úprava a zavedenie ďalších environmentálnych daní a poplatkov, napríklad na nerecyklovateľné obaly. Celkovo by takéto opatrenie podporovalo 34 percent respondentov, proti by bolo 31 percent Slovákov. Naopak to, čo Slováci odmietajú, sú opatrenia smerujúce k ďalšiemu zdražovaniu energií či zvyšovaniu nákladov na obstaranie či prevádzku motorového vozidla.

Nie zdražovaniu palív a energií

Vôbec najviac Slováci nesúhlasia s návrhom na zvyšovanie spotrebnej dane z benzínu a nafty. V prieskume sa totiž až 41 percent z respondentov vyslovilo rozhodne proti, ďalších 24 percent je skôr proti takémuto opatreniu. Naopak určite by zvýšenie daní na benzín a naftu podporovali len 4 percentá Slovákov, skôr by to preferovalo 8 percent opýtaných.

S vysokou mierou nesúhlasu medzi obyvateľmi Slovenska sa stretáva aj návrh na zrušenie oslobodení v spotrebných daniach z elektriny, uhlia a zemného plynu, čo by viedlo k nárastu cien energií. Určite by toto opatrenie nepreferovalo 30 percent opýtaných, skôr nepreferovalo ďalších 19 percent. Naopak určite by tento návrh preferovalo 10 percent respondentov a skôr preferovalo 11 percent.

Slováci pritom nepreferujú ani zohľadnenie CO2 pri zdanení áut približne podľa priemeru EÚ, čo by znamenalo zvýšenie zdanenia oproti súčasnosti. Určite alebo skôr proti sa vyjadrilo takmer 40 percent účastníkov prieskumu, naopak určite alebo skôr za je iba 24 percent Slovákov.

• Zdieľať

• Tip na článok?

Viac o téme: benzín , ceny energií , ceny palív , dane , deficit , deficit verejných financií , emisie oxidu uhličitého CO2 , hazard , konsolidácia , konsolidácia verejných financií , konsolidačné opatrenia , nafta , pivo , reklama , ResSOLUTION Group , rozpočet , sladené nápoje , spotrebná daň , štátny rozpočet , verejné financie , víno