
Prístup krajín k dôchodkom vyplácaným seniorom sa vo viacerých oblastiach líši. Dôležitá pritom nie je len celková suma prostriedkov určených na vyplácanie dôchodkov, ale aj nastavenie systému. Napríklad v tom, či môžu poberatelia dôchodkov aj pracovať, či zdaňovanie penzií. A pri tomto porovnaní vychádzajú slovenskí penzisti veľmi dobre, náš dôchodkový systém totiž predstavuje najlepšiu kombináciu spomínaných faktorov.
Z hľadiska vynakladaných zdrojov na dôchodky Slovensko z medzinárodného porovnania nevychádza vôbec zle. Analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR, konštatujú, že Slovensko na dôchodky nedáva málo ani veľa verejných zdrojov. Dôchodky na rozdiel od väčšiny krajín EÚ pritom nezdaňujeme.
-
Banky pokračujú v znižovaní úrokov: Vyrátajte si svoju aktuálnu splátku hypotéky na pár klikov! (kalkulačka)
-
Veľké zmeny v príspevkoch nielen na starostlivosť o seniorov: Od januára sa zmení suma aj stupne odkázanosti!
-
Dotkne sa konsolidácia aj trinástych dôchodkov? Ministerstvo financií podľa Matoviča zvažuje zmeny!
Slovensko je stále mladá krajina s nízkym podielom starších ľudí na pracujúcej generácii. Tento podiel dosahuje zhruba 35 percent. Aj preto dávame na dôchodky podľa analytikov relatívne menej peňazí v pomere k hrubému domácemu produktu ako väčšina iných členov EÚ. V minulom roku predstavoval podiel výdavkov v pomere k výkonu ekonomiky 7,61 percenta.
Vynakladá podľa vás Slovensko dostatočne veľa prostriedkov na dôchodky?
Pre objektívne porovnanie je však podľa analytikov potrebné dať výšku verejných výdavkov na starobné dôchodky do pomeru k podielu starších ľudí na pracujúcej populácii. „Podľa takto zostaveného indexu sa Slovensko za rok 2021 nachádza tesne pod priemerom EÚ, keď na dôchodky vynakladá podobnú sumu ako Česko alebo Taliansko, ktoré už prešlo procesom starnutia populácie,“ dodávajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy.
Najviac musia odvádzať na starobné dôchodky pracujúci v Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Grécku a Švédsku. Na druhej strane, najmenej v Chorvátsku, Írsku, Estónsku, Bulharsku a Maďarsku.
Výška zdrojov určených na výplatu dôchodkov pritom nie je jediným kritériom pre porovnanie situácie seniorov. Dôležité sú aj ďalšie faktory nastavenia dôchodkových systémov. V krajinách, kde vynakladajú viac zdrojov na starobné dôchodky, sú napríklad dávky zdaňované a zároveň nie je možné pracovať aj poberať plný dôchodok.
Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich ďalších kvízov na tejto stránke!
Naopak, v krajinách, kde na dôchodky ide z verejných zdrojov menej peňazí, sa dávky nezdaňujú. „Slovenskí dôchodcovia tak majú najlepšie z oboch - starobné dôchodky sa nezdaňujú a zároveň môžu seniori popri práci poberať plné dôchodky,“ uzatvárajú analytici inštitútu.