oPeniazoch.sk, Quartz Foto: SITA/AP
Miliardár v tom má jasno. Podľa druhého najbohatšieho človeka planéty, ekonómovia jednoducho nevedia, čo sa v ekonomike deje.
„Príliš zlí ekonómovia vlastne makroekonómii nerozumejú,“ poznamenal spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft počas nedávneho rozhovoru pre Quartz. Na otázku, čo tým myslí, Gates svoju odpoveď spresnil. „Nie je to ako fyzika, kde prijímate určité vstupy a predpovedáte určité výstupy. Vrátia sa úrokové sadzby niekedy k normálu? A prečo sa k nemu nevracajú? Ekonómovia nedosiahnu taký konsenzus medzi sebou, ako keď vyhodíte loptu z okna a spýtate sa fyzikov „čo sa to do čerta stalo?“ Množstvo faktorov v ekonomickej rovnici, vrátane toho, čo ekonóm John Maynard Keynes nazýva „živočišná podstata“, spôsobuje, že nám chýba predvídateľnosť. Dokonca ešte aj dnes sa ľudia stále hádajú o tom, čo sa stalo v roku 2008. Takže je ešte ťažšie hľadieť do budúcnosti. Pozrite sa na úlohu ratingových agentúr v roku 2008, je úplne nereformovaná. Prečo je tomu tak? Musí to byť kvôli nedostatok konsenzu.“
Gates má určitým spôsobom pravdu. Ekonómovia nerozumejú veľmi makroekonomike. Nikto to ale neprizná. Na rozdiel od mikroekonómie, ktorá sa pozerá na ekonomiku na úrovni jednotlivých firiem a spotrebiteľov, má makroekonomika za cieľ vysvetliť interakciu rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú ekonomiku ako celok. Napríklad vplyv úrokových sadzieb na makro premenné, ako je nezamestnanosť, inflácia a hospodársky rast.
Ako zdôrazňuje Gates, hospodárstvo je zložité a stále sa mení. Ekonómovia sa to snažia pochopiť vývojom matematických modelov, ktoré popisujú vzájomný vzťah rôznych faktorov a testovaním presnosti týchto modelov pomocou minulých údajov.
Makroekonomika má však milióny pohyblivých častí, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Vedieť, čo zahrnúť alebo vylúčiť, a či sa ekonomika zmenila od momentu zhromažďovania údajov, nie je nikdy jednoduché. To je dôvod prečo majú ekonómovia tendenciu nesúhlasiť takmer so všetkým.
Ekonomické modely sú vždy neúplné, je však ťažké tvrdiť, že bez nich by sme na tom boli lepšie. Ekonomické výskumy prispeli k menšiemu počtu ľudí žijúcich v chudobe, nízkej predvídateľnej inflácii a menšiemu riziku a neistote. Makroekonomické modely ponúkajú logický, konzistentný rámec, ktorý pomáha tvorcom politík pochopiť, ako môžu ľudia a rôzne faktory reagovať na novú daň, nový benefit, alebo reguláciu. Za niekoľko desaťročí sa výrazne rozšíril vplyvu tejto oblasti na tvorbu politiky.
Gatesova kritika ekonómov súvisí s obavami z globálnej recesie. „Myšlienka negatívnych 10-ročných sadzieb alebo aktuálne v prípade Nemecka dokonca negatívnych 30-ročných sadzieb, je makroekonomicky nezmapované územie. Ako hovorí Warren Buffett, prečítajte si všetky učebnice ekonómie a skúste v nich nájsť odkaz na záporné úrokové sadzby. Nič také tam nenájdete. A napriek tomu, dnes takmer polovica štátneho dlhu na svete, ak vynecháme dlh USA, väčšina vládneho dlhu, je úročená zápornými sadzbami. Existujú určité dôvody, prečo by tomu tak nemalo byť, ale je tomu tak. Vždy existuje riziko hospodárskej recesie a obchodné vojny toto riziko zvyšujú a nedávne makroekonomické údaje toto riziko dosť zvyšujú. Ale nedokážem to ovplyvniť. Vyberám si, ktorých vedcov z oblasti HIV financovať, ktoré lieky proti malárii zaberú, alebo nájsť nových spôsob likvidovania komárov. Nemám žiadne globálne ekonomické páky vo svojej nadácii.“
