Čo o vás vie vaša banka: Je toho viac, než by ste čakali

, QZ;cbinsights;finextra Foto: getty images

Banky majú prístup k údajom svojich zákazníkoch a poznajú ich zvyky. O aké údaje ide a čo s nimi robia? Táto otázka je čoraz naliehavejšia, pretože čoraz väčšie množstvo platieb ide výhradne digitálnou cestou.

Podobnou otázkou sa nedávno zaoberali v Holandsku, jednej z najviac bezhotovostnej a možno aj  najotvorenejšej  krajine Európy. Holandský úrad pre ochranu údajov (holandská skratka AP) vyhlásil, že eviduje sťažnosti od mnohých ľudí na banky, ktoré údajne používajú ich údaje o platbách na zasielanie personalizovanej reklamy.

Tamojší watchdog poslal list Holandskej bankovej asociácii (NVB), v ktorom opisoval obavy z nefinančných informácií, ktoré banky zaznamenávajú, ako je miesto, čas, či platiteľ a príjemca transakcií. Tieto „údaje sa môžu týkať platobných transakcií s nemocnicami, lekárňami, kasínami, sexklubmi alebo iných, z ktorých možno odvodiť iné osobné údaje a citlivé informácie,“ uviedol AP v prílohe k listu. Informácie by sa mohli použiť aj na odhalenie vecí, ako sú členstvá v náboženských inštitúciách, odborových zväzov alebo politických stranách, čo by mohlo predstavovať riziko pre zachovanie práva a slobody klientov bánk.

Zdá sa, že watchdog poukazuje na banku ING v Amsterdame, ktorá údajne plánovala použiť údaje o platbách zákazníkov na zasielanie relevantnejšej ponuky textových správ a e-mailov. Banka v e-mailovej správe uviedla, že diskutuje o problematike s regulátorom a že v súčasnosti „neodosiela svojim zákazníkom osobné ponuky relevantných produktov a služieb ING na základe údajov o transakciách a zatiaľ ani nič podobné neplánuje.“ ING ale nie je jediná, z podobných postupov obvinili noviny de Volkskrant aj banky ABN Amro, Rabobank a De Volksbank. ABN Amro uznala, že využíva údajov o platbách a dočasne zastavila takýto postup pred stretnutím s úradom na ochranu údajov a dodala, že si s regulátorom musia objasniť, ako by sa mala ich žiadosť vykladať. Banka však trvá na tom, že zasiela správy iba vtedy, ak je presvedčená, že sú pre zákazníkov relevantné, a ponúka klientom, ktorí majú napríklad len hypotéku, pripomienkovanie možnosti extra splátky, alebo predčasného splatenia, ak majú k dispozícii finančné prostriedky. Banky vo všeobecnosti používajú platobné údaje najčastejšie na posúdenie bonity úverov.

Hotovosť je stále najvyužívanejším prostriedkom pokiaľ ide o zachovanie súkromia platieb, ale ľudia postupne na celom svete prechádzajú na platobné karty a smartfóny, čím automaticky rastie podiel bezhotovostných transakcií. Elektronické peniaze sú pohodlné a môžu pomôcť znížiť kriminalitu a pranie špinavých peňazí, ale zároveň umožňujú aj dohľad a vytvárajú prostredie pre nové druhy podvodov.

A hoci väčšina ľudí pravdepodobne nie je znepokojená tým, že by vláda, alebo nejaké firmy zuajímalo akú kávu si kupujú, je jasné, že existujú určité riziká. Stačí jeden príklad za všetky, keď sa počas  nedávnych protestoch v Hongkongu, začali vo veľkom nakupovať lístky na hromadnú dopravu za hotovosť, aby vláda nemohla použiť elektronické platobné údaje na sledovanie aktivít. Poučili sa  z protestov Dáždnikového hnutia, alebo Occupy Central, ktoré vyvrcholilo tri mesiace trvajúcim obsadením ulíc Hongkongu v roku 2014.

Čoraz častejšie diskusie o zachovaní súkromia pri finančných transakciách by mohli mať zásadný vplyv na vývoj celého sektora. Mnohé fintech startupy vnímajú zber dát ako spôsob, ako ponúknuť viac personalizované, užitočné finančné poradenstvo a služby pre zákazníkov. Neraz v nádeji, že jedného dňa poskytujú druh inteligentných peňazí, ktoré dokážu automaticky navrhnúť, kedy sa oplatí refinancovať hypotéku alebo zmeniť nastavenie vybraných nástrojov.

Po škandále Cambridge Analytica sa zber citlivých používateľských údajov stal stále horúcou témou. „Je potrebné, aby ste spotrebiteľom vykreslili presný príbeh o tom, ako používate ich údaje,“ povedal Kenneth Lin, šéf Credit Karma, firmy, ktorá spotrebiteľom poskytuje bezplatné úverové skóre, správy a prehľady, ktoré im umožňujú pochopiť ich osobnú finančnú situáciu. A napriek kontroverziám o zbere údajov, Lin tvrdí, že bez údajov, "im nedokážeme  povedať nič." Ale je to aj o dôvere, hovorí Lin. „Dáta sú silným hnacím motorom, ktorý posúva inováciu vpred, najmä v oblasti finančných služieb… ak o vás veľa viem, dokážem prispôsobiť správy a skúsenosti… a pomôcť vám, aby ste si polepšili.“
 

S takmer miliardou dolárov ročných príjmov má spoločnosť dostatok priestoru na experimentovanie s novými technológiami na spracovanie údajov. Využíva napríklad strojové učenie, ktoré zvyšuje úroveň automatizácie. „Spotrebitelia potrebujú poznať všeobecný zmysel toho, ako finančné rozhodnutia ovplyvňujú ich životy, a potom to chcú automatizovať. Rovnako ako budeme mať raz  autonómne vozidlá, mali by sme mať autonómne financie. Nikdy sme nezradili dôveru našej členskej základne … miléniáli dnes dôverujú technologickým spoločnostiam viac ako veľkým finančným inštitúciám," dodáva sebavedomo Lin.

Vyhliadky na túto stratégiu budú závisieť od toho, či ju spotrebitelia a regulačné orgány budú akceptovať. Facebook, ktorý vyvíja kryptomenu s názvom Libra, hovorí, že nebude zbierať údaje o transakciách z platobného systému, ale ako sociálna sieť bude mať stále prístup k iným typom informácií, ktoré majú pôvod v práci s aplikáciami.

Kryptomeny, ako napríklad Bitcoin, môžu spracúvať peer-to-peer transakcie mimo finančného systému. Hoci dokážu poskytnúť určitý stupeň súkromia, tieto systémy vo všeobecnosti nie sú spojené so spotrebiteľmi na uskutočňovanie platieb. Keďže sa zdá, že väčšina ľudí si pri svojich platbách cení pohodlie pred anonymitou, zdá sa pravdepodobné, že regulačným orgánom bude čoraz viac záležať na tom, aby určili limity, ako sa naše údaje o transakciách uchovávajú a používajú v čoraz digitálnejšom svete.

Súvisiace články

Aktuálne správy