oPeniazoch.sk, Redakcia
Jednou z najviac rezonujúcejších tém posledných dní sú volebné programy. Zatiaľ čo niektoré politické hnutia si s prípravou príliš námahy nedali a zverejnili program na niekoľko strán, iné sa prezentujú s rozsiahlym textom či nahovorenými podcastmi, ktoré detailne pomenúvajú problémy a riešenia v jednotlivých oblastiach. Ako si však strany počínali v problematike pôdohospodárstva a koho program získal v tejto téme najvyššie hodnotenie?
Na detailnú analýzu volebných programov z pohľadu pôdohospodárstva sa zameral inštitút INESS. Ten upriamuje pozornosť najmä na štyri problémové oblasti. Prvou z nich je nízka pridaná hodnota slovenskej poľnohospodárskej produkcie v európskom porovnaní. Programy strán by tak mali obsahovať konkrétne riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských fariem ako aj spôsoby motivácie pre zvýšenie kapitálovej vybavenosti podnikov.
Druhou dôležitou témou, nielen z pohľadu hodnotenia, je aj oblasť dotácií. V posledných rokoch sa totiž pri krátkodobých výkyvoch na trhu roztrhlo vrece s ad hoc pomocou. V nasledujúcom volebnom období tak bude dôležité zvýšiť stabilitu dotačného systému, ktorý by sa tým pádom mal stať predvídateľnejší pre všetkých podnikateľov v živočíšnej a rastlinnej výrobe.
Tretia oblasť, na ktorú sa bude analýza zameriavať, je program okolo témy pôdneho hospodárstva. Nie len poľnohospodárov a farmárov totiž trápia spory spôsobené rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom. Zlepšenie tak môžu ponúknuť najmä legislatívne zmeny, ktoré sa pričinia o pozemkové úpravy. Problémy okolo pozemkov sa však netýkajú iba súkromných vlastníkov. Napríklad v prípade štátnych lesov a štátnej ochrany prírody neraz dochádzalo ku nejasnostiam ohľadom kompetencií.
V neposlednom rade sa bude analýza programov strán zameriava aj na oblasť inštitúcií. Reputácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) či Slovenského pozemkové fondu (SPF) je totiž do značnej miery pošramotená. Aj napriek tomu, že tieto inštitúcie rozhodujú o majetkoch či dotáciách za desiatky až stovky miliónov eur, ich fungovanie je značne poznačené korupčnými kauzami či politickým vplyvom. Politické hnutia by sa však nemali zamerať iba na ich očistenie. Reforma v týchto inštitúciách by mohla priniesť zlepšenie a sprehľadnenie systému dotácií ako aj správu štátnych pozemkov.
„V ideálnom prípade strana vo svojom programe nielen reagovala na tieto problémy, ale priniesla aj dátami podložené návrhy, ako konkrétne situáciu zlepšiť. Hodnotili sme aj realizovateľnosť a prepracovanosť návrhov v programe,“ uvádza INESS.
Na prvých miestach liberáli, kresťanskí demokrati a progresívci
Suverénnym víťazom hodnotenia programov v oblasti pôdohospodárstva sa stala strana Sloboda a Solidarita. Familiárne nazývaná Saska získala za svoju 30 stranovú časť o pôdohospodárstve 8 z 10 možných bodov. Hnutie v každej časti programu v úvode pomenúva problém, na ktorý neskôr prináša riešenie. SaS sa tak dotýka každej zo štyroch sledovaných tém.
Hneď na začiatku sa strana venuje dotačnému systému, kde navrhuje upraviť podmienky pre poberateľov pre zvýšenie ich férovosti. Kladné hodnotenie získavajú liberáli aj za reakciu na zistenia revízie výdavkov Inštitútu pôdohospodárskej politiky ako aj identifikáciu problému závislosti farmárov na štátnej pomoci. Strana ďalej navrhuje presun prostriedkov z prvého piliera do programu rozvoja vidieka, či využívanie viazaných priamych platieb s cieľom podporiť produkciu poľnohospodárov. Ľahostajný jej tak nie je ani problém nízkej pridanej hodnoty poľnohospodárskej výroby.
„Strana reaguje aj na fungovanie PPA, ktoré chce zlepšiť väčšou elektronizáciou. V tomto bode je však kľúčové dodať, že elektronizácia musí ísť ruka v ruke s užívateľsky priateľským prístupom. Aj elektronicky podávané žiadosti sa v minulosti nezaobišli s návodmi, ktoré pozostávali zo 40 bodov, čo nepredstavilo zníženie byrokracie, len jej prenos z papiera na obrazovku počítača,“ uvádzajú analytici v tlačovej správe.
SaS vo svojom programe nezabúda ani na pozemkovú agendu. Strana má ambíciu zrušiť Slovenský pozemkový fond a prerozdeliť jeho kompetencie medzi Ministerstvo pôdohospodárstva a územné samosprávy. Strana taktiež vyjadrila nespokojnosť s fungovaním jednotlivých inštitúcií a navrhuje riešenia dočasného charakteru ako napríklad zavedenie lehôt na konania SPF.
Delené druhé miesto
Na delenom druhom mieste sa ocitlo Progresívne Slovensko, ktoré získalo 6 bodov. Pokiaľ ide o oblasť pôdohospodárstva, jeho program sa rozdeľuje na tri časti s názvami „Spravodlivý systém“, „Konkurencieschopnosť“ a „Udržateľnosť“. Pozitívom je ambícia na podporu pozemkových úprav, kde strana reaguje aj na potrebu financovania, ktoré navrhuje zabezpečiť aj pomocou Programu na rozvoj vidieka. Progresívne Slovensko pripomína aj potrebu zmien pokiaľ ide o PPA, no konkrétnejších riešení sme sa nedočkali. Zmeny v inštitúcii Slovenského pozemkového fondu zmieňuje iba okrajovo.
„Pozitívne hodnotíme snahu o podporu konkurencieschopnosti farmárov, strana chce napríklad zjednodušiť potravinovú legislatívu smerom k menej prísnym európskym pravidlám, hoci nešpecifikuje bližšie, o ktoré normy sa jedná. Nechýba ani „povinná jazda“ v podobe znižovania byrokracie. Strana chce tiež podporiť domácu spotrebu potravín – túto snahu deklarovali mnohé predošlé vlády, no to je skôr o spotrebiteľských preferenciách ako o politických plánoch,“ píše sa v správe INESS.
Rovnako ako Progresívne Slovensko získalo 6 bodov aj Kresťanskodemokratické hnutie. To v úvode veľmi obšírne a pomerne prehľadne predstavuje nielen problémy ale aj opatrenia na ich riešenie. Častokrát sa však neopiera o preukázateľné fakty a dáta, no svoje tvrdenia sa snaží potvrdiť dojmami či emočným nastavením.
Na začiatku spomína hnutie najmä potrebu spustiť pozemkovú reformu či podporovať pozemkové úpravy, tu však absentuje zmienka o potrebe ich stabilného financovania. KDH ďalej veľmi podrobne popisuje cieľ ochrany pôdy pred jej znehodnotením, kde upriamuje pozornosť na konkrétne poľnohospodárske postupy.
Tak ako niekoľko ďalších strán aj KDH sa podrobne rozpísalo o dôležitosti zdravých ale zároveň dostupných potravín, no opäť sa opiera skôr o pocity ako relevantné dáta. Strana ďalej navrhuje zavedenie potravinového semaforu, ktorý sa v minulosti neporadilo spustiť ani na niekoľko pokusov. Pozitívne hodnotenie si však strana vyslúžila za návrh odbremeniť podniky v oblasti potravinárstva od formálnych pokút, čo je dobrým spôsobom na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Kresťanskí demokrati reagujú aj na potrebu reformy inštitúcii PPA a SPF, no častokrát sa vyjadrujú s veľkou dávkou alibizmu a frázy ako „sprehľadnenie“ či „zjednodušenie“ toho veľa nenapovedajú. Strana sa taktiež podrobne venuje dotáciám a poukazuje na potrebu určiť dotačné stropy pre jednotlivé farmy, čo by mohlo znížiť ich závislosť na štátnej pomoci.
Ekonomický nonsens z dielne OĽANO
Nepopulárnu zemiakovú pozíciu obsadila koalícia OĽANO, ktorá získala 5 bodov. Aj napriek tomu, že svoj program zverejnila iba 9 dní pred voľbami, koalícia doručila až 242 stranový dokument, z ktorého sa v 8 stranách venuje práve oblasti pôdohospodárstva. Hneď v úvode tejto časti je pomerne široko obsiahnutá snaha o reguláciu cenotvorby potravín tak, aby cena toho istého tovaru bola najnižšia v porovnaní so susednými krajinami. To je však podľa analytikov inštitútu INESS ekonomický nonsens a takéto opatrenia je takmer nemožné zaviesť do praxe.
Analytici naopak hodnotia pozitívne ambíciu posilniť postavenie vlastníkov pozemkov či už pomocou pozemkových úprav alebo legislatívnych zmien týkajúcich sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy. V závere sa koalícia venuje dotáciám a píše o ambícii maximalizovať spolufinancovanie poľnohospodárstva zo štátnych peňazí ako aj vyčlenenie financií na štátnu pomoc. Aj napriek tomu, že program je pomerne obšírny, vo viacerých častiach pri opatreniach chýbajú detaily, ktoré by ho umožňovali lepšie posúdiť.
Strane Demokratov priniesol program v oblasti poľnohospodárstva 4 body. Tejto oblasti sa venuje v kapitole „Vitálne poľnohospodárstvo,“ ktorá má 2 strany. Z programu vyplýva jasný dôraz na ekologické smerovanie krajiny, ktoré sa však často odvoláva na schémy fungujúce už dnes. „V programe sa síce spomína, že strana chce riešiť rozdrobené pozemkové vlastníctvo, no obmedzuje sa na ambíciu zmeniť dedičské právo a opomína konkrétnejšie návrhy na scelenie súčasného stavu, ako napríklad potrebu podporiť pozemkové úpravy,“ píše sa v tlačovej správe.
Analytici INESS-u vnímajú pozitívne aj snahu o zníženie byrokracie pokiaľ ide o predaj z dvoru. Konkrétne riešenie však v tomto prípade Demokrati neprinášajú. Program strany identifikuje potrebuje reformy v PPA no SPF akosi opomína. Strana tak síce spomína všetky body hodnotenia no konkrétnych opatrení je iba málo.
Hlas-SD sklamal
Aj napriek tomu, že hnutie Hlas-SD vo väčšine prieskumov uzatvára prvú trojku najsilnejších strán, v analýze programu v oblasti pôdohospodárstva príliš nezabodovalo. Na svoje konto si pripísalo za 10 odsekov venujúcim sa tejto problematike chudobné tri body. Pozitívne však možno hodnotiť najmä ambíciu zaviesť legislatívne lehoty pre rozhodovanie SPF, ako aj podporiť komplexné pozemkové úpravy. Strana však v programe neuvádza nič o financovaní tejto reformy, ktoré bolo v tomto prípade v minulosti hlavným kameňom úrazu.
Hlas-SD má taktiež ambíciu znížiť DPH na potraviny na 5 percent, čím sa snaží o celkové zníženie cien potravín. Hnutie v programe píše aj o regulácii obchodných prirážok reťazcov. Či sú však takéto opatrenia reálne a aký dopad by mali na konkurenčné prostredie je však otázne. Rovnako ako iné strany aj Hlas-SD chce podporiť farmárov a poľnohospodárov najmä masívnymi dotáciami, čo však opäť otvára tému závislosti na nich. V programe však strana neuvádza nič o reforme PPA a nevyhýba sa viacerým populistickým opatreniam.
Kto prepadol na plnej čiare?
Z 11 hodnotených politických subjektov si až 5 z nich pripísalo jeden alebo nula bodov. Jedným z jednobodových hnutí je Slovenská národná strana (SNS). Tá sa aj napriek veľmi krátkemu programu pôdohospodárstvu v jednom zo svojich bodov venuje. Hneď v úvode tejto časti sa zase raz vracia k toľkokrát omieľanej potravinovej sebestačnosti. To akými spôsobmi ju však chce dosiahnuť už neuvádza. Zo štyroch pozorovaných tém sa dotýka iba oblasti dotácii, v ktorej si dáva za cieľ dostať dotačnú pomoc na úroveň starých členských štátov EÚ.
Ďalšou z jednobodových strán je aj Aliancia. Tá síce pomerne úspešne identifikovala problém nízkej pridanej hodnoty slovenskej poľnohospodárskej produkcie s cieľom presmerovania finančných prostriedkov na náročnejšiu produkciu v rastlinnej a živočíšnej výrobe, ako aj problém nevysporiadaných pozemkov, no konkrétnych riešení prináša iba minimum. Aliancia si taktiež za cieľ stanovuje obmedzenie nadobúdania slovenských pozemkov zahraničnými subjektami, no to je z pohľadu právneho hľadiska Európskej únie pomerne komplikované. Strana navyše úplne opomenula problém inštitúcií.
Rovnako ako SNS a Aliancia si jeden bod pripísala aj Republika. Tá vo svojom programe rovnako ako v kampani či reklamných plochách apeluje na konsolidáciu rozdrobených pozemkov. Riešenia ako na to sme sa však nedočkali. Konkrétne riešenia neprináša ani v ďalších kľúčových oblastiach, keďže strana síce spomína pomoc a podporu pre mladé rodinné farmy či producentov zdravých potravín, no akou metódou by to chceli dosiahnuť taktiež jasné nie je.
0 z 10
Medzi dve najhoršie hodnotené strany patrí aktuálny líder v preferenčných prieskumoch Smer-SSD. Ten v oblasti pôdohospodárstva získal 0 bodov za svoj krátky a nekonkrétny program, ktorému venuje veľmi skromných 93 slov. Zo štyroch určených oblastí sa program dotýka iba témy dotácií. Najsilnejšia ľavicová strana má ambície navýšiť vnútroštátnu podporu, čo by podľa analytikov inštitútu INESS mohlo spôsobiť ďalšie prehĺbenie závislosti fariem na systémových opatreniach štátu.
Strana ďalej spomína vytvorenie „Národného programu ochrany vody“ či „Národného programu štátnych stimulov do slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,“ čo nimi však konkrétne myslí jasné nie je.
Politické hnutie Sme rodina vedené aktuálnym predsedom parlamentu Borisom Kollárom si zhodne so Smerom-SSD pripísalo 0 bodov. To aj napriek tomu, že jednému zo svojich hlavných bodov kampane „Domáce potraviny za fér ceny – Agrokompex“ venuje dve strany. Program strany je však jednostranne zameraný na vytvorenie štátneho potravinárskeho reťazca, ktorý má zabezpečiť väčšiu podporu domácim výrobcom potravín, ako aj na vytvorenie schémy zabezpečujúcej produkciu, výkup, logistiku a predaj potravín cez štátny potravinový reťazec. Sme rodina sa tak úplne vyhla problematike pozemkového vlastníctva, dotácii, fungovania inštitúcii či nízkej pridanej hodnote slovenských chovateľov a poľnohospodárov.
