oPeniazoch.sk, ČTK
Rusko ustálo sankcie, ktoré na neho po vlaňajšej invázii ruských vojsk na Ukrajinu uvalili západné štáty. V rozhovore s britským ekonomickým denníkom Financial Times to povedal ruský oligarcha Oleg Deripaska. Zároveň dal najavo nad týmto vývojom prekvapenie – myslel si totiž, že Rusko kvôli vojne skrachuje.
Deripaska patrí medzi najbohatších ľudí pôvodom z Ruska. Podľa neho Moskva prežila snahy o izoláciu svojej ekonomiky vďaka nadviazaniu nových obchodných vzťahov s globálnym juhom a tiež vďaka posilneniu investícií do domácej spotreby. Súkromný sektor sa potom ukázal byť oveľa silnejší, ako Deripaska pred niekoľkými mesiacmi očakával.
„Bol som si viac-menej istý, že až 30 percent ekonomiky skolabuje, ale bolo to menej,“ povedal oligarcha. „Áno, sú tu vojnové výdavky a všetky tie dotácie a vládna podpora, ale napriek tomu je to prekvapivo slabé spomalenie. Súkromná ekonomika našla spôsob, ako fungovať, a úspešne,“ dodal v rozhovore pre Financial Times.
Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že ruská ekonomika tento rok vzrastie o 1,5 percenta a v budúcom roku o 1,3 percenta. Ruský prezident Vladimir Putin bol minulý týždeň oveľa väčší optimista a odhadol, že hrubý domáci produkt (HDP) tento rok vykáže rast o 2,8 percenta. To je viac ako dvojnásobok maxima, ktoré v apríli predpovedala jeho vláda.
Deripaska je zakladateľom firmy na produkciu hliníka Rusal a jej materskej spoločnosti En+. Jeho vyjadrenie ukazuje, že medzi moskovskou elitou silnie dôvera v to, že Rusko vyšlo z konfliktu relatívne bez úhony, napriek počiatočným obavám, že sankcie ruskú ekonomiku zničia.
Sankcie nepovažuje za užitočné
Deripaska uviedol, že mal vždy pochybnosti o tom, že by sankcie boli užitočné. Svet podľa neho vynaložil veľké úsilie, aby sa stal globálnym v oblasti obchodu, investícií a tokov informácií. Obdobie, keď sa dali sankcie použiť ako nástroj na vyjednávanie, je dávno preč. Sankcie sú podľa neho nástroj 19. storočia, ktorý v 21. storočí nefunguje.
Deripaska bol jedným z mála oligarchov, ktorí inváziu hneď v prvých mesiacoch kritizovali, aj keď len opatrne. Vyhlásil, že v konflikte nevidí žiadnu hodnotu. V poslednom čase svoje protivojnové vyhlásenia zmiernil v súvislosti s rastúcim tlakom na oligarchov, aby platili vyššie dane a v niektorých prípadoch odovzdali svoj majetok štátu, upozornil FT.
Zvládne ruská ekonomika dlhodobo fungovať pod západnými sankciami alebo dospeje do kolapsu?
„Nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť zastavené z oboch strán. Nevidím, že by niekto dosiahol svoj deklarovaný cieľ,“ povedal Deripaska. Jediný cieľ, ktorý by sa podľa neho dosiahol, by bolo viac utrpenia a stratených životov a zranení výmenou za možno päť, desať, 20 alebo 25 kilometrov vľavo alebo vpravo.
Ukrajina odmietla výzvy, ako je tá Deripaskova, na „skutočné konanie“ s odôvodnením, že by to legitimizovalo ruské územné zisky. Ale ďalšie boje podľa Deripasku môžu znamenať do budúceho roka ďalších 50 000 mŕtvych a možno 150 000 zranených z oboch strán. „Naozaj si myslíte, že je múdre mať ďalších 200 000 ľudí, ktorí budú trpieť ďalších 12 mesiacov?“ opýtal sa.
Kremeľ Deripasku vlani vyzval, aby svoju kritiku zmiernil. Prokurátori mu v rámci prvej vlny núteného znárodňovania zabavili hotelový komplex v čiernomorskom letovisku Soči a previedli ho na nadáciu spojenú s Putinom. Deripaska sa k tejto epizóde odmietol vyjadriť.
Pomohli investície vlády
Odolnosti ruskej ekonomiky podľa Deripasku pomohli investície vlády do priemyslu a snaha donútiť neefektívne štátne podniky, ktoré ekonomike dominujú, aby zvýšili kapacitu, čiastočne kvôli podpore vojnového úsilia. Upozornil tiež, že jeho cesty do Ázie ho presvedčili, že krajiny globálneho juhu odolajú tlaku, aby sa pripojili k západným sankciám, a ponúknu Rusku záchranné lano.
„Viete, títo ľudia potrebujú každý deň nakŕmiť miliardu obyvateľov, a vy od nich chcete, aby sa angažovali, alebo trpeli. To bol zásadný omyl od ľudí, ktorí si mysleli, že môžu tohto skvelého mechanizmu využiť na nátlak na autokratické režimy,“ vyhlásil Deripaska. Vďaka svojim prírodným zdrojom je Rusko príliš atraktívnym obchodným partnerom pre krajiny, ktoré sú závislé od vývozu jeho energií, kovov a potravín, než aby sa ho vzdali, dodal.
Z budúcej miliardy ľudí, ktorí sa narodia, ich bude 70 percent práve z globálneho juhu. „Pozrime sa realite do očí. Oni chcú rozvoj a potrebujú ruské zdroje, ruské riešenia, obchod s Ruskom,“ uviedol Děripaska. „Veriť, že sankcie (vojnu) zastavia alebo spôsobia zmenu režimu alebo nás nejakým spôsobom priblížia k ukončeniu konfliktu… Nie. My potrebujeme iné riešenie,“ dodal.
