oPeniazoch.sk, Redakcia
Bratislava, a s ňou aj všetci cestujúci cez hlavné mesto, by sa mohli už čoskoro dočkať veľkej stavby diaľničného tunela. Ten by mal byť druhý najdlhší v celej Európe a viesť popod Karpaty. Prepojiť by mal bratislavské mestské časti Rača a Záhorská Bystrica. Minister dopravy Jozef Ráž najnovšie prezradil, kedy by sa táto stavba mohla začať. Naznačil aj spôsob financovania tohto diela, pričom zaplatiť by ho mohli vodiči, ktorí ho budú využívať. Unikátna by mala byť aj technológia využitá pri razení tunela, na Slovensku by bola použitá prvýkrát.
Tunel Karpaty je podľa ministra dopravy Jozefa Ráža veľmi podstatná diaľničná stavba. A to pre Bratislavu, ale aj celé Slovensko. Mal by byť súčasťou diaľnice D4, a to v úseku dlhom viac ako 12,4 kilometra z bratislavskej Rače do Záhorskej Bystrice. Takmer celú dĺžku úseku by mal tvoriť samotný tunel, ktorý by sa s dĺžkou takmer 11,8 kilometra zaradil na druhú priečku medzi najdlhšími diaľničnými tunelmi v Európe.
V súčasnosti je podľa ministra Ráža veľmi ťažké povedať, kedy by sa mohol tunel začať raziť. Pre toto dielo je už hotová štúdia realizovateľnosti a posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, ktoré čaká na právoplatnosť. Vypracovaná musí byť ešte multimodálna štúdia, ktorá bola vyžiadaná od Útvaru hodnoty za peniaze.
Pomôcť by mal nový zákon
Urýchliť výstavbu tunela by podľa Jozefa Ráža mohol aj nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Nový tunel totiž podľa jeho slov bude zaradený medzi strategické investície a tento zákon by mohol pomôcť akcelerovať celú prípravu. „Na konci dňa vôbec nie je vylúčené, že ak nám pán Boh dá a budeme ešte vo funkcii na konci štandardného volebného obdobia, tak možno s tou výstavbou začneme,“ prezradil najnovšie minister dopravy.
O pokračovaní viacerých projektov vrátane tunela Karpaty hovorí minister v zverejnenom videu Krížom krážom s Jožom Rážom:
Jednou z hlavných otázok, ktorú bude musieť rezort a s ním aj celá vláda zodpovedať, je ako pri všetkých veľkých projektoch otázka financovania. Odhadovaná cena výstavby tunela Karpaty je totiž viac ako 1,5 miliardy eur. Otázkou, kde zobrať potrebné zdroje, sa bude musieť podľa Ráža zaoberať minister financií Ladislav Kamenický. Naznačil však, že vláda by mohla uzatvoriť napríklad medzivládnou dohodu o financovaní, keďže takýto projekt nie je vhodný na financovanie cez PPP projekty.
Celý projekt by pritom časom mohli zaplatiť samotní motoristi. Minister Jozef Ráž totiž poukázal na riešenie, pri ktorom by za tunel platili len motoristi, ktorí ho využívajú. Tunel by tak bol mimo štandardného spoplatnenia diaľničnej siete prostredníctvom diaľničných známok, pričom poplatok by bol za prejazd tunela. Takto sa zaplatili podmorské tunely napríklad na Faerských ostrovoch či v Nórsku. „Nevylučujeme to, že aj toto je cesta, ako ten tunel spraviť a bude zaňho platiť len ten, kto cez ten tunel pôjde, to znamená neodzrkadlí sa to na diaľničnej známke, lebo je to nejaký extra poplatok,“ naznačuje Ráž.
Mal by sa štát pustiť do výstavby tunela Karpaty?
Unikátna by mala byť aj výstavba tunela. Pri tunely Karpaty je totiž navrhovaná tunelovacia technika, ktorá ešte na Slovensku nebola využitá. Ide o takzvaný systém TBM – tunnel boring machine. Čiže veľký stroj, ktorý sa neoplatí používať pri krátkych tuneloch, no pri tunely Karpaty by už mal zmysel. „Je to systém, ktorý kope výrazne rýchlejšie než všetky ostatné tunelovacie metódy,“ približuje Jozef Ráž.
Napriek použitiu tejto novej metódy razenia tunela by sme si však na jeho uvedenie do prevádzky museli počkať ešte niekoľko rokov. Aj po absolvovaní všetkých potrebných prípravných prác by jeho odhadovaná výstavba trvala zhruba sedem rokov.
