oPeniazoch.sk, TASR
Grécka ekonomika vzrastie v tomto roku o 2,2 %. Vyhlásil to v piatok guvernér centrálnej banky Janis Sturnaras na výročnom stretnutí akcionárov. Vyzval zároveň na pokračovanie reforiem a fiškálnej obozretnosti, keďže Grécko čakajú voľby a hrozí mu obdobie zvýšenej politickej neistoty. Parlamentné voľby v Grécku sa uskutočnia 21. mája. Je však nepravdepodobné, že by z nich vyšiel jasný víťaz, čo vytvorí pôdu pre zdĺhavé politické manévre a prípadné druhé kolo hlasovania.
Atény musia pokračovať v dôveryhodnej politike, aby ochránili svoju ekonomiku pred rizikami, ako sú vplyv energetickej krízy a opakovanie volieb, povedal Sturnaras. „Najväčším rizikom pre hospodárske vyhliadky Grécka v období po sebe nasledujúcich kríz a zvýšenej neistoty, by bola strata dôveryhodnosti pre jeho hospodársku politiku, ktorú bolo tak ťažké získať späť, a návrat k zlým praktikám z minulosti,“ vyhlásil.
Grécko vystúpilo z medzinárodných záchranných programov v roku 2018, takmer desať rokov po tom, ako ho dlhová kríza prinútila požiadať o finančnú pomoc svojich európskych partnerov a Medzinárodný menový fond. Výmenou za pomoc však museli Atény zaviesť úsporné opatrenia a prísne reformy, aby sa udržali nad vodou.
Prečítajte si tiež
Krajiny chcú väčšiu nezávislosť od globálneho finančného systému
Najnovšia prognóza hospodárskeho rastu predstavuje revíziu smerom nahor v porovnaní s predchádzajúcim odhadom centrálnej banky, v ktorom počítala so spomalením rastu ekonomiky na 1,5 % v tomto roku z 5,9 % v roku 2022. A odráža tiež fiškálny pokrok Grécka. Sturnaras predpovedal tiež, že inflácia sa zníži na 4,4 %, čo je však stále vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom Európskej centrálnej banky. Potvrdil pritom vládnu prognózu primárneho prebytku v tomto roku vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Grécko musí byť podľa neho schopné dosiahnuť udržateľné primárne prebytky okolo 2 % HDP v strednodobom horizonte, keďže zachovanie fiškálnej dôveryhodnosti je kľúčové pre jeho cieľ znovu získať ratingovú známku v investičnom pásme a udržať znižovanie dlhu, ktorý je najvyšší v eurozóne. „Keďže rok 2023 je rokom parlamentných volieb, udržanie atmosféry dôvery vo vyhliadky gréckej ekonomiky si vyžaduje obozretnosť a zodpovednosť od politických síl, ktoré musia podporovať fiškálne ciele krajiny,“ dodal.
