oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images;TASR/AP
Dnes je Európa zasiahnutá na rôznych hospodárskych a geopolitických frontoch súčasne. Miera neistoty bude vo veľkej miere závisieť od cesty, ktorou sa ECB vydá vo svojich ďalších krokoch. Dôveryhodnosť inštitúcie a spoločnej meny bude aj naďalej najťažšou úlohou, ktorej ECB od svojho vzniku čelila.
Vojna je inflačná. Súčasná inflácia ale pochádza z obdobia pred konfliktom na Ukrajine. Podľa Eurostatu už v januári 2022 medziročná inflácia v eurozóne dosahovala 5,1 %, keď v decembri 2019 pred pandémiou len 1,2 %. Za hodnotou 9,1 % v auguste 2022, čo je najvyššia miera za posledných 50 rokov,sú podľa Davida Matesanza Gómeza, profesora aplikovanej ekonómie na Univerzite v Oviede, dve potenciálne príčiny pôsobiace súčasne. Ponuka a dopyt.
Ponuka
Fyzická vojna na Ukrajine a ekonomická vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou ovplyvňujú tri hlavné faktory:
- Dodávka energie do Európy sa využíva ako geostrategická zbraň.
- Výrobná kapacita svetovej továrne v Číne je znížená kvôli jej politike nulového Covidu.
- Námorné dodávateľské reťazce sa stávajú pomalými, neistými a neefektívnymi.
Dopyt
Po objavení sa koronavírusu boli veľké ekonomiky (vrátane európskej) zachránené prostredníctvom najväčšieho programu menových a fiškálnych stimulov v histórii. Množstvo peňazí v obehu sa zvýšilo tlačením bankoviek prostredníctvom programov nákupu dlhopisov, úrokové sadzby sa znížili na historické minimá a firmám a občanom sa rozdávala hotovosť na udržanie ich výdavkovej kapacity v období karantény a blokády. Týmto spôsobom, s ponukou obmedzenou ťažkosťami v globálnom obchode a vo svetovom energetickom sektore a neutíchajúcim dopytom v dôsledku množstva dostupných peňazí, inflácie – ktorá nie je ničím iným ako nesúladom medzi ponukou a dopytom, ktorý sa odráža v cenách – sa tlačia ceny smerom hore.
Reakcie
Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) je udržiavať cenovú stabilitu na úrovni okolo 2 %, a tým aj hodnotu eura. Je zrejmé, že centrálna banka má nominálnu moc, nie skutočnú moc, píše Gómez. To znamená, že môžete tlačiť peniaze, ale nie benzín alebo suroviny, dodáva. ECB tak dokáže výlučne spomaliť stranu dopytu. Preto, hoci príčiny inflácie nie sú peňažné, ale zásobovacie problémy, ECB môže pôsobiť len peňažne, a teda nie priamo na príčiny. ECB, ktorá od začiatku roka 2016 udržiavala úrokové sadzby pre eurozónu na úrovni 0 %, zvýšením sadzieb ukončila dlhé obdobie hojných a lacných peňazí v Európe.
Dopady
Najdôležitejším dôsledkom všeobecného nárastu úrokových sadzieb na globálnej úrovni je, podľa slov šéfa FEDu Jeroma Powella, spomalenie ekonomiky. Globálny dopyt bude mať tendenciu klesať a tým aj úroveň ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Pocítia to rovnako firmy ako aj domácnosti. Okrem toho existujú ďalšie dva efekty, ktoré si podľa Gómez zaslúžia pozornosť. Keďže očakávanie menšej aktivity znamená menší dopyt po materiáloch, znamená to pokles cien surovín. V prípade ropy producentské krajiny v OPEC a Rusko túto situáciu predvídali a oznámili zníženie ťažby o dva milióny barelov denne.
Gómez pripomína aj vzťah medzi menami, ako boli výmenné kurzy ovplyvnené dočasným oddelením rastu od úrokových sadzieb. Od polovice roku 2021 sa americký dolár voči euru zhodnotil o niečo viac ako 20 %. Vtedy stálo euro 1,22 dolára, zatiaľ čo na jeseň 2022 stálo euro len menej ako dolár.
Zhodnotenie dolára znamená znehodnotenie eura voči tejto mene. Rozdiely v úrokových sadzbách presúvajú peniaze tam, kde majú najväčšiu hodnotu, a keďže Fed začal cyklus zvyšovania sadzieb ako prvý, zvýšil príťažlivosť dolára voči euru. Eurozóna navyše predáva obrovské množstvá eur na dovoz energie, čo vedie k rýchlo sa prehlbujúceho obchodného deficitu, čo tiež spôsobuje ďalšie oslabenie meny.
Keď sa mena zhodnocuje, vysvetľuje Gómez, vývoz sa stáva drahším a dovoz lacnejším. Zhodnocovanie meny zároveň znižuje inflačnú zložku dovozu krajiny. Oba efekty majú tendenciu na jednej strane spomaľovať ekonomickú aktivitu a na druhej strane znižovať rast cien.
Dopady na znehodnocujúcu sa menu sú presne opačné, čo v tomto prípade eurozóne sťažuje kontrolu inflácie a expanzie agregátneho dopytu.
Kam smerujeme
Nemohla by ECB v tomto scenári sprísniť podmienky financovania európskej ekonomiky? Pýta sa Gómez. ECB by podľa neho mohla očakávať dohody o príjmovej politike (kontrola cien a miezd). Ako problém však vidí zvolenie správnej politiky pre tak rôznorodý blok tvorený 19 krajinami platiacich eurom. Upozorňuje, že prílišná horlivosť v boji proti inflácii by mohla znamenať hospodársku recesiu s vysokými sociálnymi nákladmi, ktoré z toho vyplývajú. A naopak, laxnejší prístup by mohol viesť k strate kontroly nad vývojom cien a následne k zhoršeniu dôveryhodnosti Európskej centrálnej banky.
