oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP;TASR/Jakub Kotian
Podobne ako u nás na Slovensku, aj v iných krajinách hľadajú vlády možnosti, ako čo najviac spropagovať očkovanie, vrátane peňažných stimulov alebo lotérií.
V prieskume 60-tich popredných austrálskych ekonómov sa pýtali, čo by podľa nich najviac pomohlo zvýšiť mieru zaočkovanosti obyvateľstva. Panel vybraný Ekonomickou spoločnosťou zahŕňal popredných odborníkov z oblasti behaviorálnej ekonómie, ekonómie blahobytu a ekonomického modelovania, rovnako aj bývalých a súčasných členov centrálnej banky.
V drvivej väčšine sa priklonili k národnej reklamnej kampani (90 %), na druhom mieste schvaľovali vakcinačné pasy na vstup do rizikových prostredí, ako sú paluby lietadiel, reštaurácie a veľké podujatia (85 %), a podobnú dôležitosť prisúdili povinnému očkovaniu zástupcov vysoko rizikových povolaní (81,7 %).
Z ponúkaných šiestich možností na pomoc zvýšenia miery zaočkovanosti si ale oslovení ekonómovia vybrali peňažné stimuly iba v 35 % a lotériu iba v 31,7 %. Mnohí tvrdili, že by na tento cieľ mala stačiť reklama a očkovacie pasy. Iní, napríklad Uwe Dulleck z Technickej univerzity v Queenslande, navrhli, že aj keď hotovosť a lotérie by „možno trochu“ mohli fungovať, nie sú však eticky na tom lepšie ako nátlak.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že opozícia navrhuje každému Austrálčanovi, ktorý bude do 1. decembra plne očkovaný, zaplatiť 300 dolárov. Druhý návrh má podobu lotérie, v ktorej sa rozdá 10 miliónov dolárov týždenne, dve očkovania znamenajú dva lístky do lotérie. V prepočte sú tieto náklady na rozdávanie peňazí nízke v porovnaní s tým, čo ukazujú výpočty na prípadné zablokovanie ekonomiky celej Austrálie. To by znamenalo 3,2 miliardy dolárov týždenne.
Peňažné prémie nemusia osloviť každého. Prieskum, ktorý uskutočnil Melbourne Institute v júni, zistil, že z tých, ktorí boli ochotní očkovať sa, ale zatiaľ tak neurobili, by 54 % reagovalo na peňažný stimul. Z tých, ktorí neboli ochotní alebo si neboli istí, by na hotovostnú prémiu očkovaním odpovedalo iba 10 %. Pokusmi osloviť tých, ktorí sa v skutočnosti nechcú dať zaočkovať, sa nedá veľa získať. Čím viac sa budete snažiť, tým viac to budú odmietať.
Predbežná analýza lotérie Vax-a-Million v Ohiu zistila, že v prvých dvoch týždňoch narástol počet očkovaní o 50 – 80 000, keď sa zaviedla prémia 85 USD za dávku. Pritom prieskumy ukázali, že malé prémie môžu byť efektívnejšie ako veľké. V USA skúšali očkovanie podporiť aj bezplatným rozdávaním šišiek, piva, či dokonca jointov. Účinok malých platieb tehotným britským fajčiarkam bol dramatický. Ponúkli im 50 libier ak si stanovia dátum kedy so zlozvykom „seknú“, plus ďalších 50 libier, ak testy oxidu uhoľnatého po štyroch týždňoch potvrdia, že skutočne nefajčia, 100 libier po 12 týždňoch. K tomu poradenstvo a bezplatné substitučné nikotínové terapie. U tých, ktorým ponúkli finančnú prémiu, bola viac ako dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že s fajčením prestanú (22,5 %) ako u tých, ktorí motivovaní finančne neboli (8,6 %).
Nezáleží na tom, že tieto malé sumy nemali finančný zmysel. Dary boli nepatrné v porovnaní s peniazmi, ktoré by príjemcovia tak či tak ušetrili nefajčením, napriek tomu fungovali tak dobre, že vedci odhadovali náklady na zachránené životy iba na 482 libier za rok.
Michael Knox zo spoločnosti Morgans Financial uviedol, že najdôležitejšou vecou pri očkovaní je dôvera. Dôveru je možné získať prostredníctvom národnej reklamnej kampane poskytovanej prostredníctvom lekárov a odborníkov, ako aj médií. Aj ďalší finanční odborníci v zásade vyjadrili podporu reklame, ale pochybovali o schopnosti vlády robiť ju dobre.
Bývalý riaditeľ OECD Adrian Blundell-Wignall povedal, že ešte ako dieťa v päťdesiatych rokoch minulého storočia, si spomína na deň, keď sa očkovalo proti detskej obrne alebo kiahňam. „V škole ste sa postavili buď do radu a injekciu vakcíny, alebo ste dostali hrudku cukru s vakcínu na prehltnutie. Neexistovala žiadna diskusia, chvalabohu.“
Základom zdržanlivosti dvoch tretín opýtaných schváliť prémiu za očkovanie bolo znepokojenie, že to vyvolá diskusiu na tému „čo z toho budem mať ja? “. Člen Rady centrálnej banky Ian Harper povedal, že „to, čo z toho budú mať ostatní“, je prinajmenšom rovnako dôležité.
Elisabetta Magnani z Macquarie University uviedla, že peňažné stimuly môžu „potvrdiť nedôveru“. Susan Thorpová z University of Sydney sa obávala, že by mohli vytvoriť precedens. „Nezačali by ľudia v budúcnosti očakávať podobný peňažný stimul na posilnenie očkovania proti COVID alebo pri očkovaní proti chrípke alebo detským chorobám?", opýtala sa.
Iba dvaja zo 60-tich opýtaných ekonómov sa vyjadrili, že nie sú nutné „žiadne ďalšie opatrenia“. Ekonóm UNSW Sydney Gigi Foster uviedol, že voľba by mala byť na individuálnom základe, bez sociálneho zahanbenia, okrádania, moralizovania alebo priameho nátlaku. Ostatní výrazne nesúhlasili s individuálnym rozhodovaním. Leslie Martinová z University of Melbourne uviedla, že zatiaľ čo na osobnom výbere záleží, „nemalo by to ostatným spôsobovať náklady“. A Stefanie Schurerová povedala, že vo svete, kde už boli individuálne slobody veľmi obmedzované, sa očkovacie mandáty a pasy nezdajú byť niečím, čo by bolo mimo zavedených schém.
Niekoľko ekonómov, ktorí podporovali hotovostné platby a lotérie, uviedlo, že tieto kroky by mali zostať v talóne a použité ako „posledná možnosť“.
Danielle Woodová z Grattan Institute, organizácie, ktorá presadzuje očkovaciu lotériu uviedla, že aj keby sa podarilo posunúť počet zaočkovaných z 75 na 80 %, znamenalo by to úspech. Osemdesiat percent by mohlo stačiť na to, aby sa znovu otvorenie ekonomiky „udržalo“ bez toho, aby bolo potrebné ďalšie blokovanie.
Kľúčové aj v tomto prípade je rozpoznať kontextové záležitosti. Ako poznamenáva tím Behavioral Insights, „Niečo, čo funguje dobre v jednej oblasti politiky, nemusí fungovať tak dobre v inej.“
Potrebujeme individuálnejšie prístupy. Príliš veľká časť našej diskusie o váhavosti voči očkovaniu predstavuje racionálne riešenie problému. Vnímanie COVID-19 a očkovacích látok je však ovplyvnené emóciami, nie rozumom. Čím viac týchto emócií zohľadníme, tým lepšie budú naše reakcie.
