oPeniazoch.sk, Guardian;awealthofcommonsense Foto:getty images
Je ťažké ho definovať. Je nemožné ho vylúčiť. A naraz ho vnímame tak, že to môže mať pre nás neželané následky.
Keď sa človek cíti bezpečnejšie, môže byť menej ostražitý. Tým sa náležite zvyšuje riziko pri mnohých činnostiach.
Vlani bola cestná infraštruktúra oveľa menej preťažená, pretože ľudia kvôli pandémii toľko necestovali. Na Slovensku sme mali v roku 2020 najmenej dopravných nehôd za posledných desať rokov. Nie všade bol ale takýto citeľný pokles nehodovosti i počtu zranených. Aký to môže mať dôvod? V čase pandémie, kedy bola menšia premávka, ľudia viac riskovali prekročením rýchlosti, nezapnutím bezpečnostného pásu alebo jazdou pod vplyvom alkoholu. Cesty boli „bezpečnejšie“, ale ľudia túto bezpečnosť brali tak, že si dovolili riskovať viac.
Podobný scenár nastal po útokoch z 11. septembra. Míle nalietané na lietadlách klesli v mesiacoch po útokoch asi o 20 %, pretože ľudia sa báli lietať. To znamenalo viac ľudí na cestách a viac nehôd. Profesor Gerd Gigerenzer, nemecký akademik špecializujúci sa na riziká, odhaduje, že rok po útokoch na dvojičky WTC zahynulo pri autonehodách ďalších 1595 Američanov, čo sú nepriame obete tragédie.
Gigerenzer pripísal ďalšie úmrtia zlému pochopeniu nebezpečenstva ľuďmi. „Máme evolučnú tendenciu báť sa situácií, v ktorých zomrie veľa ľudí naraz. Toto je pravdepodobne z čias, keď sme žili v malých skupinách, kde smrť malej časti skupiny mohla ohroziť život všetkých ostatných. Dnes to ale už tak nie je, ale je veľmi ťažké vyvolať rovnaký strach z rovnakého počtu úmrtí, keď obete rozložíte do celého roka.“
Michal Rothschild, niekdajší emeritný profesor na univerzite vo Wisconsine, bezprostredne po útokoch z 11. septembra tvrdil, že vlády výrazne zveličujú riziká terorizmu. Rothschild vypočítal riziko pre cestujúceho, ktorý každý mesiac absolvoval štyri lety, v dôsledku teroristických útokov. Tvrdil, že ak by sa únoscom podarilo zničiť jedno lietadlo mesačne, mal by tento cestovateľ šancu, že si to vyžiada jeho život, jedna ku 540 000. Pri jednom lete ročne bolo riziko menšie ako jedna ku 6 000 000. Naproti tomu riziko úmrtia pri dopravnej nehode v USA v ktoromkoľvek danom roku je jedna ku 7000, úmrtie na rakovinu jedna ku 600 a úmrtie na srdcovocievne choroby jedna ku 400.
Iný príklad poukazuje na prvé pristátie na Mesiaci v 60-tych rokoch. Mnoho z prvých prototypov rakiet bolo testovaných pilotmi námorníctva. Nová technológia bola neodskúšaná a veľmi nebezpečná. Počas tohto obdobia zahynulo viac pilotov námorníctva pri autonehodách ako pri leteckých nešťastiach, pretože boli pri lietaní opatrnejší a za volantom ľahkomyseľnejší.
Tieto príklady pomáhajú ilustrovať, ako je akceptácia rizika u každého človeka iná. Nezáleží však výhradne na samotnom riziku, ale aj na vašom vnímaní rizika a toho, ako sa to mení v závislosti od okolností.
Riziko podnikania. Fráza, ktorá vysvetľuje napríklad aj to, ako sa uvádzajú nové tovary na trh. Väčšina nových produktov sa nedokáže na trhu uchytiť, ao vnímajú firmy toto riziko? Ak by ho nadhonocovali, nikdy by na trh neprišli s novým produktom. Väčšina podnikateľov možno do určitého času neprežije, mnoho produktov sa neujme, ale ak by každý podnikateľ použil zlyhanie ako svoj základný scenár, neexistovalo by nič také ako Google alebo Tesla alebo Apple, alebo preskočenie úvodných titulkov pri sledovaní streamu z Netflixu, alebo žiaden z úžasných nápadov, ktoré sa zmenili na startupy a produkty v priebehu rokov.
Podstata rizika spočíva v tom, že neviete, kým to skutočne neskúsite.
Riziko môže závisieť aj od kontextu a závisí od vášho časového horizontu. Vráťme sa späť do sveta financií. Akcie sú z krátkodobého hľadiska rizikové, ale ešte riskantnejšie je, ak ich nebudete držať dlhodobo. Hotovosť je z dlhodobého hľadiska riziková, ale ešte riskantnejšie je, ak nemáte v krátkom časovom horizonte potrebnú likviditu, keď potrebujete minúť peniaze.
Ako majú ľudia prežiť vo svete, v ktorom:
- vnímanie rizika sa neustále mení,
- bezpečnosť je často ilúziou, pretože riziko nikdy úplne nezmizne
- základné sadzby môžu byť užitočné, ale môžu vás tiež brzdiť
- vieme, že prichádzajú zlé časy?
Treba sa vyrovnať s tým, že bežné nehody sú nevyhnutné. Ako systémy narastajú do veľkosti a do množstva rozmanitých funkcií, ktorým slúžia, a aby dokázali fungovať v čoraz nepriateľskejšom prostredí pri náraste väzieb na iné systémy, zažívajú čoraz viac nepochopiteľných alebo neočakávaných interakcií. Stávajú sa zraniteľnejšími v prípade neodvratných systémových nehôd.
Tieto bežné nehody sa na akciových trhoch vyskytujú neustále. Napríklad viem, že môj investičný životný cyklus v nasledujúcich 4 až 5 desaťročiach bude plný recesií, korekcií, medvedích trhov a brutálnych výpredajov. Toto je vlastnosť, nie chyba nášho ekonomického systému. Pravdepodobne uvidím, že moje akcie klesnú niekoľkokrát o 40 – 60 %, o 20 – 40 % každých 4 – 5 rokov a o 10 – 20 % každých pár rokov. Akékoľvek peniaze, ktoré mám na trhu, budú v nasledujúcich desaťročiach niekoľkokrát spálené. Neviem kedy a neviem prečo, ale môžem si byť istý, že sa to stane. To však neznamená, že predám všetky svoje akcie, musím si len zostaviť investičný plán, ktorý zodpovedá nevyhnutným poklesom.
Nemôžete s istotou nič predpovedať, ale môžete sa na veci pripraviť. Keď testovali prototyp svojho prvého motorového lietadla bratia Wrightovci, mali so sebou vždy ďalšie materiály navyše pre každú testovaciu jazdu. Vedeli, že budú mať nevyhnutne problémy, ale vopred nevedeli, čo sa pokazí. Takže pre každý prípad mali pripravené najrôznejšie nástroje a súčasti.
Naučte sa žiť s neistotou. Pohotovostné plánovanie je základom riadenia rizika, pretože život nikdy nepôjde podľa vášho pôvodného plánu. Podstata riadenia rizík spočíva v maximalizácii oblastí, v ktorých máme určitú kontrolu nad výsledkom, a v minimalizácii oblastí, v ktorých nemáme absolútne žiadnu kontrolu nad výsledkom, a prepojenie medzi účinkom a príčinou je pred nami skryté.
Riadenie rizika sa obmedzuje na kontrolu toho, čo môžete ovládať, a pochopenie niektorých výsledkov, ktoré ovládať nedokážete. Takmer každé vaše rozhodnutie spočíva v hľadaní všetkých alternatív a výbere trasy s najvyššou pravdepodobnosťou úspechu.
Bohužiaľ, celá pointa rizika tkvie v tom, že nevieme, čo sa stane.
