oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images;SITA/AP
Množiace sa škandály zvýšili záujem verejnosti o potravinový dodávateľský reťazec, spotrebitelia sa začali viac zaujímať aj o vplyve výroby potravín na životné prostredie. Stále však dostávajú málo informácií o potravinách nad rámec výživového obsahu a krajiny výroby. Pritom nie je až tak náročné sledovať cestu potravín od výroby až na tanier.
Potravinové dodávateľské reťazce sa dostali do stredobodu záujmu dávno pred súčasnou pandémiou. Nedávne škandály siahali od moderného otroctva vo vietnamskom rybolove po pretrvávajúci problém detskej práce v kakaovom priemysle. Alebo klamanie zákazníka, ktorý v dobrej viere že nakupuje hovädzie mäso, v skutočnosti dostal konské, alebo namiesto zdravých kurčiat, kontaminované kampylobakterom.
Niektoré jurisdikcie, ako napríklad EÚ, v súčasnosti vyžadujú, aby bolo možné sledovať pôvod potravín. Najbežnejším spôsobom, ako sledovať pôvod potravín, je použitie systémov digitálneho označovania, ako sú RFID (rádiofrekvenčná identifikácia) alebo QR kódy.Umožňujú obchodným firmám vedieť, kde boli produkty a kedy, ale nedovoľujú im vidieť, čo sa skutočne deje v každom uzle dodávateľského reťazca. Niektorí výrobcovia to robia, ale mnohí z nich len pomaly nasadzujú tieto technológie z rôznych dôvodov. Výsledkom je, že spotrebitelia dostávajú málo informácií o svojich potravinách nad rámec výživového obsahu a krajiny výroby.
Tak ako aj v iných oblastiach, pandémia koronavírusu by aj v dodávateľských reťazcoch mohla spôsobiť revolučnú zmenu.
Výrobcovia potravín už dnes dokážu spotrebiteľom poskytnúť podrobné informácie o potravinách vďaka technológii blockchain, tej istej technológii, ktorá on-line zaznamenáva informácie pri kryptomenách ako je Bitcoin. Vďaka širšiemu spektru zverejňovaných informácií výrobcovia získavajú konkurenčnú výhodu. Za niekoľko sekúnd spotrebiteľ dostane bohatšie a spoľahlivejšie informácie, dokazuje to aj nový výskum.
Vráťme sa do roku 2008, v Číne sa prevalilo niekoľko rôznych škandálov s dojčenskou výživou, o život prišlo vtedy najmenej 18 detí, postihnutých bolo zhruba 300 000 ľudí a dôvera v produkt, na ktorý sa mnohí rodičia spoliehali, bola razom preč. Vinníkom bola chemikália nazývaná melanín, ale bolo ťažké zistiť, kde v dodávateľskom reťazci bola do produktu pridaná. To podnietilo firmu Nestlé najať si v Šanghaji vývojára blockchainu Techrock, aby jej pomohol začleniť technológiu do svojej detskej výživy NAN A2. Najskôr vytvorili obal produktu so zabudovaným RFID čipom a anténou. Násladne museli spoločnosti v celom dodávateľskom reťazci Nestlé zaznamenávať údaje do verejnej blockchain siete, vrátane podrobností o ingredienciách – odkiaľ pochádzajú a kde boli vyrobené. Keď sa výživa dostala na pulty supermarketov, mohli spotrebitelia naskenovať čip pomocou mobilných telefónov, aby získali všetky potrebné informácie. Dokonca aj obrázok, ako by mal vyzerať obal. Výrobky sú zároveň navrhnuté tak, aby sa anténa pri otvorení poškodila, zákazníci sa tým uistia, že s tovarom nebolo manipulované.
Podobne fungujú aj dva systémy v poľnohospodárstve a rybolove, ktoré tiež umožňujú spotrebiteľom skenovať výrobky pomocou aplikácie v telefóne. Austrálski spotrebitelia takto získajú prístup k informáciám o rôznych obilných výrobkoch, na ktoré dohliada platforma pre správu komodít Agridigital. Poľnohospodári a ďalší operátori zaznamenávajú, kde sa obilie pestovalo, kedy a kde sa mlelo a kde a ako sa prepravovalo až do regálov v supermarketoch. Štítky s RFID čipom sa používajú na monitorovanie pohybu výrobkov a blockchain zaisťuje, že údaje spĺňajú osvedčené postupy. Ak nie, tovar nemôže byť označený napríklad ako ekologický.
Ďalším príkladom je partnerstvo medzi Svetovým fondom pre voľne žijúce zvieratá a fidžijským poskytovateľom blockchainu TraSeable. Zameriava sa na trvalo udržateľný rybolov. Tentoraz sa zaznamenávajú údaje o tom, kde sa ryby ulovili, o trase, ktorou sa plavia lode, o výlovoch a podrobnostiach o posádke. Akonáhle sú ryby vylovené, ich pohyb do obchodov sledujú pomocou QR kódov.
Tieto pokusy ukazujú, ako môže blockchain sprehľadniť dodávateľské reťazce pre spotrebiteľov, hoci ak sa majú masívnejšie presadiť, je potrebné vyriešiť ešte niekoľko problémov. Dodávateľské reťazce musia byť čo najviac digitalizované. Mnoho systémov sa stále spolieha na to, že údaje zadávajú a zaznamenávajú ľudia, kvôli čomu je systém omylný a menej dôveryhodný a spochybňuje všetky údaje uložené v blockchaine. Zatiaľ neexistujú žiadne dohodnuté normy a odvetvie sa tak bude musieť posunúť smerom k jednému systému, najmä z dôvodu, aby zákazníci mohli skontrolovať čo najväčšie množstvo produktov pomocou jednej aplikácie pre smartfóny.
Niektoré potravinárske spoločnosti sa možno stále zdráhajú používať blockchain, pretože mu neveria. Alebo aj preto, že nasadenie takéhoto systému by sa muselo nevyhnutne premietnuť do koncovej ceny. V prípade lacnejších výrobkov, ako sú čerstvé produkty, sa spoločnosti môžu obávať, že spotrebitelia nebudú ochotní zaplatiť zvýšenú cenu za poskytovanú možnosť.
Blockchain bysa dal užitočne využiť aj v súčasnej koronakríze, napríklad na zber a bezpečné zdieľanie údajov o výrobných podmienkach v mäsovom priemysle. Keďže sú kvôli ohnisku nákazy odstavené početné spracovateľské závody napríklad v Nemecku a USA, môžu tieto systémy potenciálne uľahčiť zdieľanie údajov o pracovných podmienkach, aby sa zabezpečilo, že dodávatelia minimalizujú riziká. To by mohlo upokojiť spotrebiteľov, že pracovníci vo fabrikách sú riadne testovaní.
Podľa niektorých analytikov, by blockchain mohol byť v takomto duchu masívnejšie nasadený práve kvôli pandémii. Či to tak skutočne bude, je zatiaľ ťažké predpovedať. Existuje len málo dôkazov o tom, že vírus sa dokáže prenášať na mäse, takže výhody technológie v tomto ohľade môžu byť obmedzené.
