oPeniazoch.sk, the atlantic Foto: SITA/AP;TASR/AP
Priepasť medzi bohatstvom tých, ktorí sa pohybujú na vrchole korporátnych rebríčkov a bežnými zamestnancami na strane druhej, je šokujúco obrovský.
Bloomberg minulý mesiac informoval o tom, že zakladateľ spoločnosti Amazon Jeff Bezos nahromadil bohatstvo vo výške 150 miliárd dolárov. Ide o najvyššiu sumu v modernej histórii. Bezos má o 50 % viac peňazí ako Bill Gates, dvakrát viac ako Mark Zuckerberg a stokrát viac než prezident Donald Trump. Len za posledný rok sa jeho bohatstvo zvýšilo o 50 miliárd dolárov. Ako píše The Atlantic, je to výsledok jeho bystrosti a podnikavosti. Zároveň je ale Bezosovo bohatstvo "dôkazom zle fungujúcej politiky a systému daní a transferov, ktorý podporuje zisky a bohatstvo vybranej menšiny".
Polovica zamestnancov Amazonu v USA zarába 28 446 dolárov ročne. Niektorí z nich sa sťažujú, že im firma dáva len šesť minút na návštevu toalety. Zamestnanci skladov musia vyberať a baliť tovaru v presne definovaných časových intervaloch. Za jednu zmenu sa nachodia aj 24 kilometrov a spracujú 1000 objednávok.
Svojim zamestnancom platí veľmi nízke mzdy a tým financuje svoje investície. K tomu mu pomáha aj časť pracovnej zmluvy, ktorá zamestnancom zakazuje pracovať po odchode z Amazonu vo firme s podobným podnikateľským zámerom skôr ako za 18 mesiacov. Ak totiž vezmeme do úvahy, čomu všetkému sa Amazon venuje, tak zamestnanie u neho efektívne znemožňuje prechod k spoločnostiam logistickým, veľkým aj menším kamenným obchodom či do skladov. Predtým sa podobné dohody týkali najmä manažmentu firiem, ale dnes sú oveľa viac rozšírené aj u bežných zamestnancov. A to sa prejavuje negatívnym tlakom na mzdy. The Economist dokonca nedávno zverejnil štúdiu, ktorá zistila, že ak Amazon niekde otvorí svoje skladovacie centrum, v oblasti nedôjde k rastu miezd, ako by sa dalo čakať, ale mzdy naopak klesajú.
Tento stav je do značnej miery odrazom americkej vládnej politiky. Progresívny daňový systém by mal zabezpečiť, aby sa na ľudí s vyššími príjmami vzťahovali vyššie daňové sadzby. Bezos ale v porovnaní s tým, koľko vlastní akcií, berie len nízku mzdu. Jeho hlavné príjmy sú príjmy kapitálové, ktoré podliehajú 20 % dani. Bezos je príkladom úspešného investora. Podľa časopisu New Yorker, v roku 1998 investoval 250 000 dolárov z vlastných úspor do internetového vyhľadávača Google. Získané akcie mali už pri vstupe Googlu na burzu v roku 2004 hodnotu 280 miliónov dolárov. V súčasnosti by sa ich predajom Bezos stal miliardárom aj bez Amazonu, utŕžil by okolo 8 miliárd dolárov. Podobne ako Warren Buffet sa ale možno teší z nižšej efektívnej daňovej sadzby ako má jeho sekretárka. Amazon minulý rok neplatil žiadne federálne dane z príjmov aj napriek tomu, že jeho zisky dosiahli miliardy dolárov.
Donald Trump síce Amazon často kritizuje, ale v praxi znížil daňové zaťaženie korporáciám a nie bežným zamestnancom. The Atlantic navyše tvrdí, že Trump teraz "hľadá spôsob, ako dať investorom ďalších 100 miliárd dolárov znížením sadzby dane z kapitálových ziskov". Podobné kroky sú presne tým, čo pomáha ľuďom ako Bezos hromadiť miliardy dolárov, zatiaľ čo priemerná americká rodina je na tom ekonomicky horšie ako pred Veľkou recesiou.
Nejde o to, že by Bezos robil niečo zlé, keď dosiahol obrovské bohatstvo. Rastúca nerovnosť ale škodí ekonomike a polarizuje politiku i celú spoločnosť. "Bezosov prípad ukazuje, že sa nehrá férovo," uzatvára The Atlantic.
