Pracovné miesta, dane a politika: Tri oblasti, v ktorých elektrické vozidlá zmenia doterajší svet

, the conversation Foto: SITA/AP;TASR/Roman Hanc.

Výrobcovia vozidiel, ropný priemysel a vlády sa začínajú zaujímať o to, čo by im elektrifikácia vozidiel mohla priniesť.

Čína, najväčší svetový automobilový trh, pracuje na časovom rozvrhu pozastavenia výroby a predaja vozidiel poháňaných fosílnymi palivami. Aj India vyhlásila svoj zámer, že všetky nové vozidlá budú do roku 2030 elektrické. Podobne ako Británia a Francúzsko sa tieto dva trhy snažia v najbližších 20 rokoch postupne ukončiť predaj benzínových a naftových vozidiel. Výrobcovia automobilov uznali, že si nemôžu dovoliť, aby boli z týchto lukratívnych trhov vytlačení. Volvo, Jaguar – Land Rover, Volkswagen, Mercedes, Audi aj BMW, všetci prisľúbili, že v priebehu budúceho desaťročia ponúknu elektrické modely.Napríklad automobila Renault už oznámila, že v roku 2022 chce predávať 5 miliónov vozidiel, vlani to bolo 3,47 milióna. Za úspechom by mali byť elektromobily a nákladová konkurencieschopnosť. K prudké expanzii by malo dôjsť aj v Číne, kde firma plánuje postupne uviesť osem nových elektromobilov a dvanásť hybridov.

Fanúšikom elektromobilov rozhodne nie je generálny riaditeľ Ferrari, ten hovorí, že elektrické vozidlá nemusia byť tak čisté, ako sa zdajú. Ich vplyv na životné prostredie musí byť dôkladnejšie analyzovaný skôr, než ich budeme môcť považovať za neškodnejšie ako spaľovacie motory. "Myslím, že ak neurobíte úplnú analýzu toho, aký je pôvod elektrickej energie a ako sa do týchto automobilov dostane, aká je cena z hľadiska CO2 a životného prostredia, hovoriť  o tom ako elektrické autá dokážu zachrániť planétu je nezmysel," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Ferrari Sergio Marchionne. "Ak pochádza elektrina z jadrovej elektrárne, potom mám nulovú emisiu. Ale ak sa spoliehame na fosílne palivá pri výrobe, myslím, že problém je oveľa väčší." Ferrari nemá žiadne plány pre výrobu elektrických vozidiel a obaja riaditelia Ferrari vyhlásili, že elektrické autá by sa nezhodovali so značkou spoločnosti. To sa ale časom môže zmeniť, čiastočne kvôli konkurencii zo strany iných firiem, ako je napríklad Tesla, a čiastočne aj kvôli tlaku vlád z dôvodu obmedzenia emisií.

Elektromobilita sa dnes môže javiť, ako niečo nevyhnutné, ale tento posun bude mať veľký vplyv aj na pracovné miesta, ropný priemysel a dokonca aj daňové systémy.

Globálny vplyv na pracovné miesta
Elektrické vozidlá vrátane batérií si vo všeobecnosti vyžadujú menšiu výrobnú kapacitu ako tradičné autá so spaľovacím motorom. Z tohto dôvodu by sa len v Nemecku mohlo do roku 2030 škrtnúť približne 600 000 pracovných miest, vypočítal v jednej zo správ ekonomický inštitút Ifo. Ale to nemusí hneď znamenať čierny scenár. Podľa austrálskej federácie výrobcov automobilových dielov (FAPM) môže byť zákaz dobrou správou pre dodávateľov pre čínsky trh, vrátane Austrálie. Hoci Toyota a ďalší výrobcovia automobilov zatvorili svoje austrálske fabriky, pretože elektromobily si nevyžadujú tak náročný výrobný proces, môžu sa zjednodušiť a robotizovať a tým vytvoriť nové výrobné a obchodné príležitosti pre správneho investora.

Čierne zlato
Prechod na elektrickú energiu do roku 2030 prinesie značný rozpočtový stres pre veľké ropné krajiny a zmení to geopolitickú mapu. Stanfordský ekonóm Tony Seba a jeho tím veria vízii revolúcie elektrických vozidiel, predpovedajú, že sa na trhu presadia už omnoho skôr, do roku 2020. Tvrdia, že dopyt po rope sa do roku 2020 zvýši na 100 miliónov barelov denne a následne do roku 2030 sa prepadne na  70 miliónov barelov denne. Podľa štúdie z roku 2017 to bude mať najväčší dopad na čistých exportérov, teda krajiny ako je Venezuela, Nigéria, Saudská Arábia a Rusko.

Tím tvrdí, že geopolitika lítia, ktorá spolu s niklom, kobaltom a kadmiom je kľúčom pre výrobu elektrických vozidiel, sa úplne líši od ropnej politiky. Aj keď treba rátať s možnosťou prerušenia dodávok, lítium nebude pre životaschopnosť  automobilov tak kritický ako benzín, či nafta. „Lítium je materiálová surovina a v odvetví výroby elektrických vozidiel sa vyžaduje len pri výrobe akumulátorov, zatiaľ čo benzín a nafta sú palivom potrebným na prevádzku vozidla so spaľovacím motorom. Nedostatok lítia by mal vplyv iba na výrobu nových vozidiel. Existujúca flotila vozidiel môže fungovať niekoľko rokov. Ropa je ale nevyhnutná pre prevádzku existujúcej flotily, preto je oveľa dôležitejšou súčasťou hodnotového reťazca.“

Vplyv na štátnu pokladnicu
Do roku 2030 by sa príjmy z daní z palív mohli výrazne znížiť, pričom posun od individuálneho vlastníctva benzínových vozidiel k zdieľaným a nakoniec autonómnym vozidlám ráta s elektrickým autoparkom. Vlády, ktorých rozpočty sa spoliehajú na tok príjmov zo zdanenia palív, by sa mohli zamerať na cestnú dopravu, ako napríklad účtovanie si poplatkov za kilometre po cestnej infraštruktúre, alebo poplatky za jej preťaženie. Podľa modelov Sebu a jeho tímu, by z americkej ekonomiky mohlo zmiznúť 50 miliárd dolárov z daní za benzín.

V Austrálii, podľa údajov Úradu pre infraštruktúru, dopravu a regionálny rozvoj, dosiahli príjmy súvisiace s cestnou dopravou vo verejnom sektore za obdobie rokov 2014 – 2015 výšku 28,7 miliárd austrálskych dolárov. Spotreba pohonných hmôt prispela približne 11,03 miliardami dolárov alebo 38 %, čo je menej ako približne 44 % na začiatku roka 2000. Tieto príjmy priamo ohrozí rast trhu s elektrickými vozidlami.

Sebov prieskum tiež ukazuje, že podľa niektorých budúcich scenárov spoločnej autonómnej mobility by sa veľkosť vozového parku mohla znížiť na približne 80 %, čo znamená nižší príjem z poplatkov za registráciu vozidiel a daní z predaja, za údržbu, poistenie či parkovanie.

Dopyt po elektrckej energii
Ak by raz skutočne došlo k tomu, že tradičné autá úplne nahradia elektromobily, vznikne nový významný dopyt po elektrickej energii. Storočie staré, stagnujúce odvetvie by sa tešilo asi 20 % rastu dopytu. To by bola revolučná zmena, ktorá by si ale vyžadovala obrovské investície do prenosových sústav. Celková potreba nových investícií sa bude do značnej miery odvíjať od toho, kedy a ako sa budú elektromobily nabíjať. Analytici z Rocky Mountain Institute vo svojej štúdii tvrdia, že do piatich rokov by v USA mohlo jazdiť 2,9 milióna elektromobilov a dopyt po elektrickej energii by z tohto dôvodu narástol o o 11 TWh. To je v spotrebe asi toľko, ako by vznikol ďalší New Hampshire. Celý systém výroby a prenosu elektrickej energie by mal byť na tieto zmeny pripravený, podľa analýzy existuje riziko, že spadneme do problému, že automobilky budú čakať na to, kým prebehnú investície do potrebnej infraštruktúry a naopak utility budú čakať, až sa zvýši počet elektromobilov. Pokiaľ sa ale majú pokryť dodatočné investícii vyššími sadzbami za elektrinu a jej prenos, musia to v prvom rade umožniť regulačné orgány. V konečnom dôsledku teda o tom rozhodnú samotné vlády.

Budúci výhľad
Aj keď zákazy v Číne a Indii by mali ďalekosiahle dôsledky, predstavujú len taký typ vládnych politických posunov, ktoré pomôžu zvýšiť všadeprítomnosť elektrických vozidiel. Ropní giganti BP a Shell nesúhlasili s tým, že by to bol koniec záujmu o ropu. Argumentujú, že elektrické vozidlá nemajú na to, aby globálne zmenili zaužívané pravidlá, pretože dopyt po rope bude aj naďalej rásť v rozvojových krajinách. A zlepšenie účinnosti, zníženie spotreby paliva, prinesie spaľovacím motorom výhody, ktoré budú prevažovať nad výhodami elektrického vozidla
Celkový záber, kde všade by elektrické vozidlá mohli narušiť doterajšie praktiky spôsobuje, že je ťažké predvídať, v akom rozsahu sa t nakoniec prejaví. Najmä ak ekosystému mobility bude predstavovať zmes zdieľania, elektrickej energie a technológia autonómneho riadenia. Automobiloví výrobcovia, vlády a ropný priemysel majú pred sebou ťažké rozhodnutia. Musia sa pripraviť na to, že hoci spaľovacím motorom ešte rozhodne neodzvonilo, ale svoje roky dominancie na našich cestách už majú zrátané.

Súvisiace články

Aktuálne správy