oPeniazoch.sk, theatlantic Foto:SITA
Vyriešiť problém chudoby je oveľa jednoduchšie, než by sa zdalo. Chudobným stačí poskytnúť jedinú vec: peniaze.
Dvaja ekonómovia, Elizabeth Stoker a Matt Bruenig sa domnievajú, že jeden jednoduchý spôsob by dokázal v Spojených štátoch znížiť chudobu na polovicu. Ľudia by mali dostať peniaze. Odborníci si myslia, že politici sa odkláňajú od témy, keď hovoria o náročných procesoch pri znižovaní chudoby a o komplexných vzdelávacích programoch. Rozlúsknutie problému je veľmi jednoduché a dokonca sú k dispozícii aj zdroje.
Koľko peňazí by USA potrebovali, ak by chceli úplne odstrániť chudobu? Vedci poukazujú na to, že v roku 2012, sa podľa štatistík ocitlo pod hranicou chudoby 15 percent obyvateľstva, čo je 46,5 milióna ľudí. Podľa prepočtov by stačilo 175 miliárd dolárov. Ak by sa túto sumu podarilo rozdeliť tak, aby každý dostal rozdiel medzi svojim skutočným príjmom a hranicou chudoby, biede by v USA odzvonilo. Spomínaných 175 miliárd dolárov predstavuje len o niečo viac ako jedno percento HDP.
Týmto spôsobom sa však peniaze prerozdeliť nedajú. Suma skôr ilustruje to, že ide o akceptovateľný objem a nie o astronomické čiastky. Avšak zhodnejšia a životaschopnejšia voľba je základný príjem pre všetkých občanov. Išlo by o základný ročný príjem pre všetkých, aj pre deti. Povedzme na úrovni 3000 dolárov za rok, na ktoré by mal každý Američan automaticky nárok. Bolo by to ako dôchodok pre všetkých. Podľa ekonómov by to okamžite posunulo do normálnejšieho života asi polovicu z tých, ktorí dnes žijú pod hranicou chudoby.
Celý program by bol samozrejme oveľa drahší než 175 miliárd dolárov, vyšiel by na nie menej než 900 miliárd dolárov, čo predstavuje 5,6 percenta HDP. Avšak aj táto suma by bola dosiahnuteľná, väčšinou by pochádzala z dane z luxusu, kapitálových príjmov, alebo škrtením vojenských výdavkov.
Elizabeth Stoker a Matt Bruenig si myslia, že politici sú jednoducho vedľa keď hovoria, že chudobu nie je možné odstrániť. Ak sa našiel spôsob na dôchodkový systém, na invalidné dôchodky, na mimoriadne podmienky pre veteránov, na daňové úľavy pri deťoch, na príspevky na stravovanie, potom by sa našiel liek aj na výrazné zníženie chudoby v podobe zavedenia základného príjmu. Tento spôsob sa spomína už aj v niekoľkých európskych krajinách, jediné čo skutočne chýba je politická vôľa.
Každopádne je zaujímavé, ako sa v kolíske kapitalizmu a voľnej konkurencie čoraz častejšie objavujú "socialistické" prvky hospodárskej politiky a ako hlasy voličov apelujú čoraz intenzívnejšie na potrebu štátnej starostlivosti. Nie náhodou už väčšina manažérov hovorí o tom, že im život najviac komplikuje štátna regulácia.
