oPeniazoch.sk, aei Foto:SITA Graf:NFIB
Prečo sú šéfovia firiem znepokojení? Vysoká cena práce, slabý dopyt, možno až do priveľa vecí môže štát zasahovať... Znie to možno prekvapujúco, ale v kolíske kapitalizmu majú najväčšiu obavu z právomoci štátu.
Spojené štáty sú pre mnohých synonymom ekonomiky voľného trhu, kde silní rastú a slabí sú nemilosrdne likvidovaní. Do boja firiem aj jednotlivcov sa štát snaží zasahovať čo najmenej. Tento prístup sa však za vlády prezidenta Obamu úplne zmenil. Malé a stredné podniky často vnímajú za najväčšie nebezpečenstvo štát, ktorý čoraz viac číha na ich biznis.
National Federation of Independent Business (Národná federácia nezávislých podnikov) pripravuje každý mesiac prieskum medzi malými a strednými podnikmi, prostredníctvom ktorého sa snaží získať odpoveď na otázku, v čom vidia konatelia firiem najväčšiu hrozbu pre svoje podnikanie. Štyri možné odpovede premietli do grafu.
Prieskum ukázal nakoľko sa svet v USA zmenil. Väčšina respondentov, presnejšie 24 percent, sa domnieva, že pre ich spoločnosti je najväčším problémom vládna regulácia. Takáto štatistika v čase inaugurácie prezidenta Baracka Obamu ukazovala len 11 percent. Aby sme našli v minulosti dnešných 24 percent, museli by sme sa v čase presunúť až do roku 1995.
Z grafu sa dajú odčítať aj niektoré iné zaujímavé trendy. Na jednej strane väčšina riaditeľov nepovažuje pracovnú silu za drahú, ani s daňami nie je väčší problém než v časoch pred krízou, alebo počas nej. Dopyt na trhu v čase pred krízou považovalo len 10 až 15 percent generálnych riaditeľov za problém, najhoršie to však bolo v období krízy, asi 35 percent z riaditeľov malo kvôli slabému dopytu bezsenné noci, dnes ich je už len necelých 20 percent. Čoraz menej šéfov firiem sa obáva dopytu na trhu, čo znamená, že čoraz viac ľudí si myslí, že po skončení krízy sa pomaly trh utrasie a bude všetko v poriadku.
Kevin A. Hassett, ekonóm z výskumného strediska American Enterprise Institute je presvedčený, že ide o povzbudzujúci a celkom normálny trend. To, čo považuje za znepokojúce, je, že až toľkým generálnym riaditeľom robí vrásky na čele štátna regulácia a úpravy legislatívy.
Pre americkú ekonomiku totiž vždy platilo, že štát len minimálne zasahuje do trhových vzťahov, čím vytvára priestor pre potrebnú efektivitu hospodárstva a prispôsobivosť. Ak sú v tomto smere urobené zmeny, posilňuje sa regulačný rámec štátu, potom to môže aj z krátkodobého hľadiska znamenať vážnu konkurenčnú nevýhodu, klesajúcu účinnosť a slabšie vyhliadky rastu spolu s oslabením trhu práce.
