oPeniazoch.sk, ČTK;ČS Foto:SITA
Rokovania ministrov financií eurozóny skončilo bez úspechu. Grécko odmietlo návrh záverov počítajúci so žiadosťou Atén o predĺženie záchranného programu. Označilo ho za absurdný. Je to ďalší míľnik v dramatickom zápase medzi láskou a nenávisťou v Grécku. Láska k eurozóne a nenávisť voči úsporným opatreniam.
Podľa šéfa Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema je ale teraz na Grécku, či tento postup nakoniec prijme. Čas na rokovania s ostatnými 18 krajinami, používajúcimi ako platidlo euro, má podľa neho do konca tohto týždňa. Ministri financií eurozóny najskôr dali Grécku ultimátum do tohto piatku, neskôr ale nevylúčili možnosť rokovania až do 28. februára, kedy aktuálny program pomoci Grécku skončí.
"V Euroskupine je stále všeobecný pocit, že najlepšou cestou pre grécku stranu bude snaha predĺžiť program," podotkol Dijsselbloem na tlačovej konferencii po rokovaní, ktoré nakoniec skrachovalo výrazne skôr, ako sa čakal jeho pôvodný záver.
Atény pritom dávajú neustále najavo, že o predĺženie programu, ktorý je v Grécku veľmi nepopulárny, žiadať nehodlajú. Minister financií novej gréckej ľavicovej vlády Janis Varufakis hovorí namiesto toho o určitom "preklenovacom riešení", podľa Dijsselbloema to však môže byť len iné pomenovanie toho istého postupu. "Je mi jedno, ako sa to volá," poznamenal šéf Euroskupiny.
Pokiaľ nebude nájdená dohoda, súčasný program skončí na konci februára a reálne sa tak priblíži hrozba gréckeho bankrotu. Grécko totiž musí len o niekoľko týždňov neskôr splatiť časť svojho vysokého dlhu. Pretože predĺženie musia schváliť parlamenty niektorých členských krajín, je na rokovanie málo času aj v prípade, že sa Atény nakoniec rozhodnú o predĺženie požiadať.
Európsky komisár pre finančné záležitosti Pierre Moscovici pred novinármi poznamenal, že podstatné je "byť logický, nie ideologický". Je podľa neho možné uviesť do súladu vôľu gréckych občanov, ktorú vyjadrili v januárových voľbách zvolením ľavicovej vlády premiéra Alexisa Tsiprasa, s tým, aby grécky štát rešpektoval svoje záväzky, ktoré už predtým prijal. Tsipras jednoznačne odmieta s programom spojené úsporné opatrenia.
Podľa Dijsselbloema panuje medzi 18 krajinami eurozóny zhoda, že súčasná podoba programu dáva Aténam možnosť pružne sa dohodnúť s veriteľmi na konkrétnych zmenách. Náhrada jedného úsporného opatrenia za iné je totiž podľa neho možná, vždy ale po dohode s veriteľmi, nie ako jednostranná akcia, a musí mať zabezpečené financovanie.
Gréckom odmietnutá a novinárom vzápätí diplomatmi poskytnutá verzia návrhu záverov spomínala, že Atény sa zaväzujú k presadeniu "dlho odovzdávaných" reforiem v oblastiach, ako je boj s korupciou, výber daní či efektivita štátnej správy. Moscovici na novinársku otázku pripustil možnosť zmien 30 percent podmienok existujúceho programu, ak bude zabezpečené ich plné financovanie. "To nie je malý priestor pre politiku," podotkol komisár.
Doterajšie expertné rokovania však podľa neho neukázali, o ktorých 30 percent by presne malo ísť. Žiadosť o predĺženie by z gréckej strany mal sprevádzať jednoznačný záväzok Atén splniť všetky finančné záväzky veriteľom a zabezpečiť stabilitu finančného sektora, dodal Dijsselbloem. "Na tomto základe sme pripravení pokračovať v rokovaní.
Teraz je na gréckych úradoch, aby rozhodli, či si takéto predĺženie želajú", dodal holandský minister. Neodpovedal ale na konkrétnu otázku, čo sa stane, ak tak Atény neurobia. "Každý program, pre každú krajinu, by vždy bol kombináciou peňazí a podmienok," podotkol.
Pokiaľ k dohode o predĺžení programu pomoci nedôjde, Gréci budú musieť zháňať peniaze priamo na finančných trhoch. Výnosy gréckych dlhopisov pritom rýchlo rastú. Tie z desaťročných sú zhruba 9,5 %, trojročné a päťročné sú výrazne vyššie. 5ročný dlhopis vynáša v utorok ráno o 1,8 % viac ako v pondelok, cez 16%. Dlhová aritmetika je neúprosná a hovorí, že pri tak vysokom úroku musí Grécko mať sústavné primárne fiškálne prebytky a pomerne silný ekonomický rast, inak bude čeliť ďalšej eskalácii pomeru dlhu k HDP.
Splátky dlhu čakajú Grékov vo všetkých nasledujúcich mesiacoch až do októbra. V marci to je 5,9 miliardy eur, z čoho približne 4,4 miliardy eur je v krátkodobých dlhopisoch a zvyšok splátka MMF. V celom roku 2015 je splatných 30 miliárd eur dlhu Grécka.
Akútnemu problému čelia aj grécke banky, ktoré v súčasnosti grécky krátkodobý vládny dlh kupujú. Miznú z nich depozitá rýchlosťou 300-500 miliónov eur denne. Tieto banky sú tak pri nedostatku likvidity závislé na pomoci ECB (program ELA), ktorý bude banka opäť prerokovávať už v stredu. Bundesbank v pondelok vyzvala grécke banky, aby vládny dlh nenakupovali, lebo to ide proti princípu mechanizmu ELA, ktorý slúži na krátkodobú likviditnú pomoc solventným bankám. K uzavretiu ELA by bol potrebný súhlas dvoch tretín guvernérov centrálnych bánk krajín eurozóny.
Pondelkový výsledok rokovaní v Bruseli spôsobil prudké oslabenie eura, v utorok dopoludnia ale žiadna výrazná panika na európskych trhoch nevznikla. Výnosy talianskych a španielskych 5 ročných dlhopisov rastú len mierne, je ale zrejmý príklon k bezpečiu, keď rovnako dlhé nemecké bondy vynášajú len približne 0,066 %, čo znamená pokles o viac ako 3 %.
Dátum 28.februára je spomínaný ako deň, kedy skončí platnosť programu, po tomto termíne údajne už niet návratu. Ak ECB uzavrie ELA kohútik, alebo ak grécka vláda minie financie, pričom oba scenáre sú pravdepodobné, ťažko sa niečo bude zachraňovať bez uzatvorenej dohody. Ak by však k dohode došlo, euro opätovne získa na sile a zásoby v gréckych bankách porastú. Aj zvyšok Európy by z toho mal prospech. "Domnievame sa, že grécka volatilita brzdí globálnych manažérov, ktorí by inak v Európe nakupovali," myslí si výskumný tím spoločnosti Morgan Stanley.
Ale čo ak sa nedohodnú? Predstavitelia eurozóny sú presvedčení, že Grécko by potenciálne mohlo opustiť eurozónu bez podstatnejšej nákazy iných krajín. Ale to ešte neznamená že na trhu Grécko stratí dôveru. Čoraz väčší počet hlasov tvrdí, že takýto krok nemusí byť až tak zlý pre Grécko v dlhodobom horizonte. "Chystá sa veľký krach ak odídu, zbavia sa množstva dlhov, odpisov aj vkladov. Po šiestich mesiacoch čistej katastrofy by mohlo nastať dobré oživenie," povedal Gabriel Sterne, vedúci globálneho makroekonomického výskumu na Oxford Economics pre CNBC.
Čo by sa teda stalo, ak by sa Gréci s EMU nedohodli a menovú zónu opustili?
Návrat drachmy
Opustenie eura by znamenalo návrat k vlastnej mene, ktorá by takmer iste, nielen proti euru, silne oslabila. Podľa Barclays by drachma voči euro stratila 40 až 85 % svojej hodnoty, Capital Economics predikuje 20 % oslabenie, Oxford Economics počíta s 30 % znehodnotením.
Kapitálové kontroly
Len za december 2014 vybrali Gréci z bánk úspory za 3 mld. eur. Samotná vyššia pravdepodobnosť opustenie EMU by viedla k runu na banky a masívnemu vyberaniu hotovosti. Grécka vláda by musela mimoriadne rýchlo implementovať kapitálové kontroly, obmedziť výbery hotovosti, kontrolovať cezhraničné toky kapitálu, a pod.
Koniec pomoci pre banky
Grécke banky aktuálne získavajú likviditu od ECB (formálne ju však administruje grécka centrálna banka) prostredníctvom tzv. ELA programu (Emergency Liquidity Assistance). Odchod z eurozóny by automaticky znamenal koniec tohto programu a bankovým domom by vyschol životne dôležitý prameň likvidity.
Kvantitatívne uvoľňovanie
Grécka centrálna banka by pravdepodobne spustila vlastnú verziu QE, začala by skupovať štátne dlhopisy a pumpovať do bánk likviditu. Vláda by zrejme opustila úspornú politiku, naordinovanú Trojkou, a vrátila sa k rozpočtovým deficitom.
Akcelerácia inflácie
Slabá drachma, vlastné QE a rozpočtový deficit by tlačili na rast cien, ktorý by sa mohol prechodne transformovať do inflácie, čo by ešte viac obmedzilo reálne príjmy Grékov.
Útek zahraničných investorov
Investori by ešte pred odchodom Grécka z EMU hromadne sťahovali svoje aktíva, čím by rozpútali výpredaje na gréckych tituloch. Výnosy štátnych dlhopisov by vystrelili a grécka vláda by prakticky nemala možnosť financovať sa za trhové úrokové sadzby.
Všetky vyššie uvedené body by prehĺbili sociálne napätie v spoločnosti a mohlo by dôjsť k predčasným voľbám, čo je scenár, ktorý sme videli na prelome tohto roku. Hospodárske ťažkosti by tak mohli prerásť v politickú nestabilitu krajiny.
