Úrokové sadzby sa po štvrtkovom rokovaní predstaviteľov Európskej centrálnej banky budú takmer s istotou zvyšovať. A nemusí ísť o posledné zvyšovanie. Jej predstavitelia v uplynulých dňoch totiž viackrát upozorňovali, že boj s vysokou infláciou v eurozóne zďaleka nie je vyhraný. Rast cien je totiž momentálne viac ako trikrát vyšší, ako je požadovaný cieľ dvoch percent.
Európska centrálna banka (ECB) naposledy zvýšila základné úrokové sadzby 22. marca o 50 bázických bodov a tým sa hlavná refinančná sadzba dostala na 3,5 percenta. O ďalšom nastavení menovej politiky budú guvernéri centrálnych bánk eurozóny rozhodovať už vo štvrtok 4. mája. Očakáva sa pritom, že sadzby opäť porastú, hoci miernejším tempom ako pri predchádzajúcich šiestich zvyšovaniach.
Základné sadzby Európskej centrálnej banky by sa podľa prognóz trhu mali na aktuálnom zasadnutí zvýšiť o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba by sa tak dostala na úroveň 3,25 percenta, hlavná refinančná sadzba na 3,75 percenta. Za spomalením tempa zvyšovania sadzieb možno pritom hľadať aj zmiernenie tlaku na bankový sektor. Ten totiž najmä v Spojených štátoch ukazuje, že niektorým finančným domom prudký rast sadzieb môže spôsobiť vážne problémy.
Inflačný cieľ je stále ďaleko
Prezidentka ECB Christine Lagardová taktiež nedávno uviedla, že zvyšovaniu úrokových sadzieb ešte nie je koniec. Nebolo by preto prekvapením ani to, keby májové zvyšovanie nebolo posledným v tomto roku. Snahou Európskej centrálnej banky je totiž predovšetkým oslabiť tlaky na rast cien v eurozóne a skrotiť medziročnú infláciu na želané 2 percentá. Tá však podľa aktuálnych údajov Eurostatu v apríli dokonca mierne zrýchlila o 0,1 percentuálneho bodu na rovných 7 percent.
Sadzby v eurozóne sa pritom od júla minulého roka postupne v šiestich krokoch zvýšili už o celkovo 3,5 percentuálneho bodu. Pokračovanie sprísňovania menovej politiky naznačil aj koncom apríla hlavný ekonóm ECB Philip Lane. Aktuálne údaje totiž podľa neho naznačujú, že sadzby by centrálna banka mala ešte posúvať vyššie.
ECB bola v minulom období menej agresívna v zvyšovaní úrokových sadzieb ako americký náprotivok Fed. Dá sa preto predpokladať, že uťahovanie menovej politiky v eurozóne potrvá o niečo dlhšie ako v Spojených štátoch. Očakávané májové zvýšenie sadzieb Fedu pritom môže byť už jedno z posledných.
Zatiaľ čo sa totiž ECB svojou uvoľnenejšou politikou nedarí bojovať s infláciou podľa predstáv, Fed je svojím výraznejším tlakom úspešnejší. Na americkom bankovom trhu na to však už doplatilo viacero bánk, vrátane krachu Silicon Valley Bank, či vynúteného prevzatia First Republic Bank najväčšou americkou bankou JPMorgan Chase.
Zvyšovanie čaká aj ostrovy
Zvyšovanie tlaku čaká aj ďalšiu centrálnu banku. Základnú úrokovú sadzbu by mala zvýšiť aj ostrovná Bank of England. Tá plánuje stretnutie 11. mája. Toto stretnutie by malo smerovať ku zvýšeniu na 4,5 percenta. Británia totiž bojuje s jednou z najvyšších inflácii spomedzi veľkých svetových ekonomík, keď aktuálne presahuje hranicu 10 percent. Veľkú Britániu trápi najmä veľké zdražovanie potravín, no ceny energií taktiež atakujú maximá.
