Zvyšovanie úrokových sadzieb v Spojených štátoch bude zrejme pokračovať, očakávajú ekonómovia. Sadzby sa tak môžu dostať na 16-ročné maximum. Fed bude o nastavení menovej politiky najväčšej svetovej ekonomiky rozhodovať už v stredu 3. mája.
Americký Fed zrejme zvyšovanie základných úrokových sadzieb nezastaví ani na svojom najbližšom zasadnutí, ktoré sa uskutoční v stredu. Podľa posledného prieskumu agentúry Reuters, totiž viac ako 90 percent ekonómov očakáva navýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Ich zvýšenie na úroveň 5,25 percenta by znamenalo 16-ročné maximum.
Pozitívnou správou pre trhy ale môže byť skutočnosť, že uťahovanie menovej politiky sa zrejme blíži k svojmu vrcholu. Podľa rovnakého prieskumu totiž viac ako polovica odborníkov očakáva, že toto zvyšovanie by malo byť v roku 2023 posledné.
Pokračujúci boj s vysokou infláciou
Federálny rezervný systém tak môže reagovať na viaceré faktory ovplyvňujúce infláciu ktorú sa zatiaľ nepodarilo dostať na želanú úroveň 2 percentá. Jedným z nich je úroveň nezamestnanosti. Americký trh práce zaznamenal v marci tohto roku nárast obsadených pracovných pozícií na úrovni 236 000 pracovníkov, čo je z historického hľadiska vysoký prírastok. No za posledné dva roky ide o najnižší nárast. Stabilita amerického trhu práce sa ukazuje aj na úrovni nezamestnanosti, ktorá je momentálne na úrovni 3,5 percenta.
Nemenej podstatným a sledovaným ukazovateľom je medziročný rast HDP. Americká ekonomika pritom v prvom kvartáli rástla pomalšie, ako sa očakávalo, keď rast HDP dosiahol 1,1 percenta. Rast hospodárstva pritom podporila stabilná domáca spotreba, ktorá sa aj v čase zvýšených cien držala na vyššej úrovni. Aj napriek pomalšiemu ekonomickému rastu odborníci neočakávajú že by ekonomika USA mohla v tomto roku prejsť do recesie.
Blíži sa koniec zvyšovania sadzieb?
Objavujú sa však už signály, že uťahovanie menovej politiky zvyšovaním sadzieb by sa mohlo blížiť k svojmu záveru. Denník The Wall Street Journal napríklad citoval prezidentku clevelandského Fedu Lorretu Mester, podľa ktorej je zvyšovanie sadzieb bližšie ku koncu ako k začiatku. Mierne zvýšenie sadzieb na začiatku mája by tak mohlo byť jedno z posledných v tomto roku.
Prečítajte si tiež
Padla ešte väčšia banka ako Silicon Valley Bank: Čo vieme o First Republic?
Svoju úlohu pri rozhodovaní amerických centrálnych bankárov určite zohráva aj vývoj v americkom bankovom sektore. Len v pondelok totiž úrady nútene zavreli už tretiu banku s aktívami nad 100 miliárd dolárov v tomto roku. First Republic Bank bola pritom čo do výšky aktív ešte väčším bankrotom, ako Silicon Valley Bank, ktorej pád bankovú krízu odštartoval.
Krehké americké banky?
Zatvorenie First Republic Bank s následným presunom vkladov americkému bankovému gigantovi JPMorgan Chase je totiž ďalším pripomenutím, že americký bankový systém je vystavený výraznému tlaku a ďalšie zvýšenie sadzieb väčšieho charakteru by mohlo mať negatívny vplyv aj na iné bankové inštitúcie.
Ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb si preto nájde aj svojich odporcov. Medzi nich sa radí aj Eric Rosengren, prezident bostonského Fedu v rokoch 2007 až 2021. Ten ako hosť Hardvardskej Univerzity nedávno uviedol, že ak by stále mal rozhodovacie práva, hlasoval by proti zvýšeniu úrokových sadzieb. Podľa jeho názoru by ďalšie zvýšenie mohlo spôsobiť oveľa väčšie škody ako si predstavitelia Fedu pripúšťajú.
