oPeniazoch.sk, Redakcia
Predstavitelia ministerstva financií na čele s dočasne povereným ministrom Eduardom Hegerom sa tento týždeň pochválili výbornými rozpočtovými výsledkami. Vysoká inflácia a tým aj rast rozpočtových príjmov skutočne pomohli vlani znížiť verejný dlh Slovenska a rozpočtový deficit skresať na polovicu oproti pôvodnému plánu. V porovnaní s ostatnými krajinami únie však táto správa až tak pozitívne nevyznieva.
Slovensko v minulom roku podľa predbežných údajov znížilo svoj verejný dlh v pomere k hrubému domácemu produktu o 3,2 percentuálneho bodu na 57,8 % výkonu ekonomiky. Dostalo sa tak späť aj do rámcov Paktu stability a rastu, ktorým by sa mali riadiť členské štáty eurozóny a teda držať dlh pod 60 percentami. Na slovenské pomery ide o dobrý výsledok, ktorý pomohla dosiahnuť najmä vysoká inflácia a s ňou spojený prudký rast príjmov rozpočtu.
V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie to však podľa údajov Eurostatu znamenalo až 15. najvyšší medziročný pokles dlhu voči hrubému domácemu produktu. Väčšina členov únie tak vlani zaznamenala výraznejší pokles dlhu, ako Slovensko. Zaostali sme aj za priemerom Európskej únie ako celku, kde dlh medziročne klesol o 4 percentuálne body, ako aj za priemerom eurozóny, pri ktorej európsky štatistický úrad Eurostat evidoval priemerný pokles verejného dlhu o 3,9 percentuálneho bodu.
Slovensko sa pritom so svojim dlhom tesne pod hranicou 60 % pri porovnaní samotnej výšky verejného dlhu stále drží v strede medzi členskými krajinami Európskej únie. Ku koncu vlaňajška malo totiž presne 13 krajín dlh vyšší, a rovnako 13 krajín zase dlh nižší. Je však potrebné pripomenúť, že priemerný dlh v Európskej únii aj eurozóne je výrazne vyšší ako ten náš. Medzi všetkými krajinami únie je to 84 % a v rámci eurozóny dokonca takmer 92 % hrubého domáceho produktu.
Dlh najviac znížilo najzadlženejšie Grécko
Vôbec najvyšší dlh v únii naďalej eviduje Grécko na úrovni 171,3 % hrubého domáceho produktu. Gréci však zároveň vykázali jeho najväčší medziročný pokles, a to až o vyše 23 percentuálnych bodov.
Po Grécku najvýraznejšie vlani znižovali svoje zadlženie Cyprus o takmer 15 percentuálnych bodov na 86,5 % hrubého domáceho produktu a Portugalsko o vyše 10 percentuálnych bodov na 113,9 % výkonu ekonomiky. Väčšine krajín sa tak vo vlaňajších turbulentných ekonomických podmienkach sprevádzaných inflačnou vlnou podarilo znižovať deficity aj výrazne viac, ako Slovensku.
Česi negatívnymi lídrami
Samostatnou kategóriou z tohto pohľadu sú ale Česi. Sú totiž jedinou iba zo štyroch krajín, ktorá naopak svoj dlh v minulom roku zvýšila. Okrem nich sa to podarilo iba Estónsu, ktoré má ale vôbec najnižší dlh v celej únii, Fínsku a Luxembursku. Česi však boli z tohto pohľadu lídrami, ich dlh medziročne vzrástol najviac, a to o 2,1 percentuálneho bodu na 44,1 % hrubého domáceho produktu.
V Česku sú si však svojich rozpočtových problémov evidentne vedomí a aj práve preto u našich západných susedov aktuálne prebieha veľmi živá diskusia o možných spôsoboch konsolidácie verejných financií. Skloňuje sa viacero možností, vrátane úprav sadzieb dane z pridanej hodnoty.
Situácia na Slovensku je však odlišná, keďže na jeseň nás čakajú parlamentné voľby, do ktorých má krajinu priviesť dočasne poverený kabinet Eduarda Hegera. Parlament pritom najmä v závere minulého roka poschvaľoval viaceré návrhy, ktoré budú tlak na slovenské verejné financie zvyšovať.
Odborníci z Národnej banky Slovenska či Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj preto upozorňujú, že podobne dobrý rozpočtový rok, ako sme zaznamenali vlani, znova očakávať nemožno. Deficit aj dlh slovenskej verejnej správy by tak mal v tomto roku opäť rásť.
