oPeniazoch.sk, ČTK/red
Kondícia verejných financií Slovenska sa vlani po predchádzajúcich dvoch rokoch poznačených dopadmi pandémie covidu-19 výrazne zlepšila. Podiel schodku verejných financií i dlhu na výkone ekonomiky sa znížil. Hospodárenie štátu ale bolo horšie ako pred vypuknutím koronavírusovej nákazy. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR.
Schodok verejných financií Slovenska sa vlani v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) znížil na 2,04 percenta z 5,43 percenta v roku predchádzajúcom. Štát pôvodne plánoval na rok 2022 deficit na úrovni 4,94 percenta HDP. Podiel dlhu štátu na HDP vlani klesol na 57,8 percenta z predvlaňajších 61,04 percenta.
Podľa štatistikov výšku vlaňajšieho schodku verejných financií výrazne ovplyvnilo ukončenie vyplácania pomoci v súvislosti s epidémiou covidu-19. Epidemická situácia v krajine sa vlani citeľne zlepšila.
V roku 2019, teda pred vypuknutím koronavírusovej nákazy, verejný schodok Slovenska dosiahol v prepočte 1,21 percenta HDP a dlh 47,98 percenta HDP.
Schodok by mal tento rok výrazne stúpnuť
Rozpočet Slovenska na tento rok predpokladá deficit verejného sektora 6,44 percenta HDP a podiel dlhu na výkone ekonomiky na úrovni 57,94 percenta. Plánovaný vyšší deficit súvisí s vytvorením rezervy 3,5 miliardy eur na kompenzácie vysokých cien energií.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP. Brusel však platnosť paktu v roku 2020 pozastavil pre hospodárske dopady covidovej pandémie a jeho mimoriadne uvoľnenie predĺžil do konca roka, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
Tento rok v marci sa štáty EÚ zhodli na princípoch návratu fiškálnych pravidiel. Tá už ale majú lepšie odrážať ekonomickú realitu doby ovplyvnenej pandémiou covidu-19 a vojny na Ukrajine.
Národná banka Slovenska: Zlepšenie je len prechodné
Centrálna banka vlaňajšie zlepšenie hospodárenia verejnej správy pripisuje predovšetkým oživeniu ekonomiky a výrazným nárastom daňových príjmov. Dôležitým faktorom bol aj pokles výdavkov na opatrenia v súvislosti s koronakrízou. „Národná banka Slovenska (NBS) však považuje toto zlepšenie za prechodné a pre tento rok očakáva výraznejšie zhoršenie deficitu, najmä vplyvom opatrení, ako sú kompenzácie vysokých cien energií a podpora rodiny,“ uvádza sa v komentári analytikov menového úseku NBS.
Tí zároveň pripomínajú, že hoci sa dlh verejnej správy na Slovensku znížil vlani pod 60-percentnú hranicu na necelých 58 % HDP, už o pár dní končí dvojročná výnimka na uplatňovanie sankcií dlhovej brzdy. A dlh sa napriek vlaňajšiemu poklesu stále nachádza v jej sankčných pásmach. "Aktuálne sa dlh nachádza v piatom sankčnom pásme, až 1,8 percentuálneho bodu v pomere k HDP nad najvyššou hranicou dlhovej brzdy," dodávajú analytici centrálnej banky.
Ministerstvo financií SR však ubezpečuje, že povinné viazanie výdavkov rozpočtu, ktoré z dlhovej brzde vláde vyplýva, sa ľudí nedotkne. Peniaze chcú ukrojiť z rezervy na energetickú krízu, ktorá sa podľa nich vyvíja miernejšie, ako sa predpokladalo.
Historicky nízky štrukturálny deficit sa podľa RRZ udržať nepodarí
Dosiahnutý rozpočtový výsledok za vlaňajšok bol pritom prekvapením aj pre samotnú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá očakávala schodok na vyššej úrovni. Pozitívnou správou podľa rady je, že zlepšenie voči rozpočtu nastalo mimo jednorazových protikrízových výdavkov, ktoré naopak mierne vzrástli, nakoľko rozpočet nerátal s ruskou agresiou na Ukrajine. „Trvalá časť deficitu, tzv. štrukturálny deficit, je tak už druhý rok na najnižšej úrovni v histórii SR,“ dodáva RRZ.
Rada zároveň pochválila vládu, že vďaka nariadeniu Európskej komisie z veľkej časti finančne pokryla mimoriadne výdavky novými mimoriadnymi príjmami, teda takzvaným solidárnym príspevkom, aby znížila dlh. „Vláda tak zodpovedne využila mimoriadny priestor aj nad rámec minima vyžadovaného Európskou komisiou,“ dodáva.
V tomto roku sa však zrejme s takto nízkym deficitom môžeme rozlúčiť aj podľa rozpočtovej rady. „Prijatie väčšieho objemu trvalých opatrení od roku 2023, ako aj pokračovanie vojnového konfliktu však bude znamenať, že takéto historicky nízke úrovne štrukturálneho deficitu sa v tomto roku žiaľ nepodarí udržať,“ konštatuje RRZ.
