Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpilo do Európskej únie pred takmer 20 rokmi. Je takmer isté, že takto početné rozšírenie zostane historicky najväčším. Odvtedy prešlo hospodárstvo Slovenska dlhou cestou a aj napriek tomu, že ako členský štát stratilo niektoré kompetencie, ktoré prevzali inštitúcie EÚ, výhod plynúcich z členstva je však podľa štúdie Národnej banky Slovenska neporovnateľne viac.
Jednotný trh, preferenčné dohody s nečlenskými krajinami, prijatie eura, priame platby z programov EÚ či ľahšie financovanie verejného dlhu sú iba niektoré z veľkého počtu výhod, ktoré môže Slovensko ako členský štát využívať. Práve na niektoré z týchto ekonomických prínosov sa zamerali analytici Národnej banky Slovenska vo svojej štúdii.
Miliardy z eurofondov
Keďže spoločenstvo Európskej únie sa snaží o podporu medzi jednotlivými krajinami, Slovensko, ako aj ďalšie krajiny, sa zaraďuje medzi prijímateľov platieb z rôznych zdrojov EÚ. Opomenúť však nemôžeme ani na opačný tok financií, keďže každý členský štát je povinný prispievať do spoločného rozpočtu EÚ. Príjmy očistené o tieto príspevky sa preto nazývajú čisté transfery.
V prípade Slovenska, ako aj iných menších členských štátov, sú tieto finančné toky očistené od príspevkov do rozpočtu EÚ spravidla v kladných číslach. Slovensko tak od vstupu z roku 2004 získalo na eurofondoch a iných platbách dokopy až 24 miliárd eur. Pri prepočítaní na počet obyvateľov to predstavuje takmer 4 500 eur na osobu.
Netreba však zabúdať, že eurofondy a platby podporných politík nemožno brať ako trvalú podporu príjmu, ale ako stimuly podporujúce investičné aktivity, ktoré majú za úlohu dopomôcť rastu členských krajín. Jedným z najdôležitejších zdrojov platieb z objemového a obsahového hľadiska je Politika súdržnosti EÚ.
Tá sa snaží o znižovanie rozdielov a rast produktivity v jednotlivých krajinách a regiónoch najmä vďaka investíciám do infraštruktúry či ľudského kapitálu. Práve politika podporujúca rozvoj krajín a regiónov môže byť jedna z najväčších pridaných hodnôt členstva v Európskej únii.
Je však iba na jednotlivých členských štátoch s akou efektívnosťou vedia priame platby a eurofondy čerpať. V prípade Slovenska môže byť problémom najmä nevyčerpanie všetkých dostupných zdrojov z EÚ. Negatívom slovenského čerpania je taktiež to, že eurofondy, ktoré by mali byť k domácim verejným investíciám akýmsi doplnkom, tieto investície nahrádzajú.
"Navyše úspory vyplývajúce z tejto substitúcie sa nevyužívajú na zníženie rozpočtových deficitov, ale na zvýšenie verejnej spotreby. To ukazuje, že aj keď financovanie EÚ môže mať významný pozitívny vplyv na rast, je na samotných krajinách, aby plne využili príležitosť, ktorú európske zdroje ponúkajú," píše sa v štúdii NBS.
Lacnejšie financovanie dlhu
Financovanie verejného dlhu malých otvorených ekonomík, medzi ktoré sa Slovensko nepochybne zaraďuje, bolo vždy výrazne ovplyvnené situáciou na trhu. Práve členstvo v Európskej únii a eurozóne, s ktorými ide ruka v ruke ekonomická stabilita a udržateľná fiškálna politika, nám tak prináša nižšie rizikové prémie, vďaka ktorým Slovensko výrazne šetrí na úrokových platbách.
Silná pozícia spoločenstva EÚ, s ktorou súvisí aj pozícia Slovenska, nám tak umožnila platiť nízke úroky aj počas búrlivých období akými boli globálna hospodárska kríza v rokoch 2008 a 2009 či počas krízy spôsobenej pandémiou covidu-19. Členstvo v EÚ so sebou prináša aj kontrolu zo strany európskych inštitúcií, ktorá zabraňuje prijatiu rôznych nesystémových opatrení, čo predstavuje istotu stability aj do budúcnosti.
Podľa sledovaní NBS sa výška úrokových platieb členských štátov Európskej únie výrazne odlišuje pred a po vstupe do spoločenstva. Slovensko tak pri aktuálnom dlhu na úrovni 70 miliárd eur ušetrí asi 700 miliónov ročne, čo predstavuje asi 130 eur na jedného obyvateľa.
Efekty medzinárodného obchodu
Medzi najvýznamnejšie prínosy vstupu do Európskej únie patrí aj prístup k jednotnému trhu, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Slovensko, ktoré sa zaraďuje medzi najotvorenejšie ekonomiky s podielom medzinárodného obchodu na HDP vo výške 180 percent, tak enormne profituje z trhu bez akýchkoľvek množstevných či colných obmedzení.
Podobne veľké ekonomiky ako Slovensko, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ pritom dosahujú podiel medzinárodného obchodu na HDP iba vo výške 100 percent. Pri teoretickom odchode z jednotného trhu by tak bola slovenská ekonomika zasiahnutá obzvlášť tvrdo.
Podľa odhadov správy NBS by bolo v takomto prípade ohrozených až 36 percent slovenského HDP. Pokles slovenskej produkcie a obchodu by bol zaznamenaný až v strednodobom horizonte, pretože sťažený prístup na slovenský trh by slovenských obchodných partnerov nútil pozerať sa aj po iných investičných lokalitách. Správa NBS tak odhaduje, že členstvo v Európskej únii prináša Slovensku až 15 percent z aktuálneho HDP krajiny.
