Hnutie Sme rodina nebude podporovať, aby sa v rámci novely zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov obnovil aj bankový odvod, ak to nebude nevyhnutné. Uviedli to v pondelok predseda a podpredseda hnutia Boris Kollár a Milan Krajniak. Banky zase varujú, že po schválení odvodu môže byť na Slovensku až o vyše miliardy eur menej k dispozícii na úvery.
Práve cez úpravu osobitného odvodu, ktorý existuje aj v súčasnosti, by sa mali získať dodatočné peniaze napríklad na obnovenie dotovaných obedov na školách. Poslanecký návrh novely je už v druhom čítaní a zaradený v programe aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Ministerstvo financií v týchto dňoch finalizuje návrh, ktorým by sa mal ešte upraviť.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
„Hovoril som s kolegami z ministerstva financií, aj s pánom premiérom, diskutovali sme aj o tejto otázke. Majú pripravené viaceré alternatívy. Budeme o nich hovoriť a predpokladám, že ešte tento týždeň sa o tom bude v parlamente rokovať,“ priblížil Krajniak.
Sme rodina iniciatívne návrh na obnovenie bankového odvodu nepredloží. Debatu o tom, ktoré subjekty majú byť zdanené mimoriadnym odvodom, však považuje Krajniak za legitímnu. „Myslíme si, že prostredníctvom toho zákona o regulovaných odvodoch vieme dosiahnuť väčší príjem do štátneho rozpočtu, ako je potrebný na vykrytie obedov zadarmo,“ konštatoval.
Zabudnuté memorandum?
Kollár podľa vlastných slov chápe postoj dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), ktorý je poverený aj riadením ministerstva financií a ktorý nepodporuje bankový odvod. Vláda totiž v minulosti podpísala s bankami memorandum, v ktorom sa okrem iného zaviazala nezvyšovať zdanenie bánk.
„Bankový odvod v tomto návrhu nie je. Nevylučujem, že sa môže stať, že s tým príde nejaký poslanec. Ale určite to neurobí vláda, pretože by to bolo nezodpovedné, bolo by to porušenie memoranda,“ konštatoval predseda Sme rodina.
Pokiaľ bude možné vykryť prijaté sociálne opatrenia tým, čo je už v súčasnosti v návrhu novely osobitného odvodu, Kollár by nešiel zbytočne do ďalších bankových odvodov. Jeho hnutie je však prístupné rokovaniam.
„Musia s nami rokovať a presvedčiť nás, prečo by to bolo dobré prijať a čo z toho budú mať občania alebo rodiny,“ dodal. Spomenul pritom dohodu s hnutím OĽANO, že akékoľvek ďalšie sociálne opatrenie, ktoré by chcel niekto presadiť, musí byť spojené s návrhom na jeho finančné krytie.
O miliardu menej na úvery?
Banky pôsobiace na Slovensku môžu mať ročne o 1,125 miliardy eur menej na poskytovanie úverov. Dôvodom je diskutované dodatočné zdanenie bánk, upozornila v pondelok Slovenská banková asociácia (SBA).
„To totiž spôsobí zníženie vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie nových úverov. Pri priemernej výške hypotéky 85.000 eur sa sen o vlastnom bývaní rozplynie 13 200 rodinám ročne,“ uviedla v stanovisku SBA.
Asociácia pripomenula, že banky vlani zaplatili na dani z príjmu 219 miliónov eur. Tri najväčšie banky sú dlhodobo medzi desiatimi najväčšími platcami dane. Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska (NBS) bol vlani čistý zisk sektora 829 miliónov eur a medziročne vzrástol o 14,1 %.
„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ vyhlásil prezident SBA Peter Krutil.
Na každých 1000 eur úveru, ktorý banky poskytli, ešte pred siedmimi rokmi podľa asociácie zarobili ročne v priemere 14 eur. Vlani to bolo už len 10 eur. Banky pritom významne financujú slovenskú ekonomiku. Za posledné dva roky sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo.
Banky: My memorandum plníme
Banky tiež podľa SBA plnia memorandum s vládou z roku 2020 lepšie, ako sa zaviazali. „Robíme ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za 2,5 roka, odkedy platí, sme navýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je mimochodom až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ vyčíslil viceprezident asociácie Daniel Kollár.
Od roku 2020 do konca roka 2022 navýšili banky aj nákupy štátnych dlhopisov a financovanie štátnych organizácií o približne 2,9 miliardy eur. SBA varuje, že pri zhoršenej situácii bánk môže prísť z ich strany k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov.
„Ak by slovenské banky nemohli nakupovať dlhopisy, výrazne by sa tým zúžil počet kupujúcich. Fungovanie trhu je jednoduché, čím menšia konkurencia, tým drahšie financovanie štátu. A tým pádom menej peňazí na ďalšie výdavky,“ dodal Krutil.
