BRATISLAVA (eko) – Národná banka Slovenska zvýšila úrokové sadzby o pol percenta. Naplnilo sa teda varovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska, že po neochote vlády prijať potrebné opatrenie na riešenie súčasných problémov v hospodárení štátu bude musieť konať centrálna banka.
„Neriešenie rizík v oblasti verejných financií spolu s očakávaným nárastom úverov pre podnikovú sféru a obyvateľstvo môžu vytvárať tlak na kurz koruny a neskôr na infláciu,“ komentovala svoje rozhodnutie NBS. Od dnešného dňa si tak za viac peňazí bude požičiavať nielen štát, ale aj podniky a obyvatelia, čo by malo znížiť ich chuť zadlžovať sa. Banka zvýšila úroky na úvery o pol percenta na 8,25 percenta.
Hrozba prekročenia plánovaného deficitu štátneho rozpočtu na úrovni 3,5 percenta, na ktorú reagovala centrálna banka, môže podľa analytikov dokonca ovplyvniť aj naše integračné ambície.
„Všetko bude záležať na tom, aký veľký bude rozdiel medzi plánovaným a skutočným deficitom. Dôležité, hlavne pre Medzinárodný menový fond, budú však aj dôvody, pre ktoré by k zvýšeniu schodku došlo,“ zdôraznil ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.
Z dlhodobého hľadiska by mohlo výrazné prekročenie deficitu rozpočtu a neochota vlády riešiť problémy ekonomiky viesť aj k strate dôvery zahraničných investorov, k poklesu zahraničných investícií a konkurencieschopnosti ekonomiky. Oslabovanie koruny a väčší rast inflácie, ktorému sa Národná banka zvýšením úrokových sadzieb chce vyhnúť, by pravdepodobne muselo vyústiť až do prijatia ďalšieho balíka opatrení.
Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha však piatkové rozhodnutie centrálnej banky môže paradoxne posilniť korunu. Vyššie úročenie slovenskej koruny oproti ostatným okolitým menám totiž môže na naše finančné trhy na krátky čas prilákať špekulatívny kapitál. Tóth však upozornil, že pokiaľ vláda nezmení svoj postoj k zvyšovaniu deficitu verejných financií, môže dôjsť k väčšiemu jednorazovému znehodnoteniu koruny.
Ľudovít Ódor sa domnieva, že by vláda mohla pred medzinárodnými inštitúciami obhájiť zvýšenie schodku verejných financií v tomto roku do výšky približne 4 percent HDP. „Vzhľadom na to, že rozbiehame reformu zdravotného a sociálneho s…
Celý článok si môžete prečítať tu.
