oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Dnes neexistuje spôsob, ako výrazne znížiť emisie CO2 bez toho, aby sa znížila ekonomika. Bez silného ekonomického rastu ale nedokážeme vyriešiť dlhový problém. Musíme teda nájsť spôsoby, ako rásť bez emisií. Klimatické zmeny sú jednou z oblastí, ktoré známy ekonóm definoval ako megahrozby.
Ekonóm Nouriel Roubini, ktorého prezývajú Dr. Skaza za jeho pochmúrnu, no napriek tomu správnu predpoveď kolapsu trhu v roku 2008, sa opäť dostáva do titulky novín vďaka rozhovorom propagujúcich jeho novú knihu „Megathreats“. V rozsiahlejšom rozhovore pre Der Spiegel ekonóm povedal, že uprednostňuje oslovenie Dr. Realista, keď podrobne opisuje niektoré z najakútnejších svetových problémov.
Stagflačná dlhová kríza
Roubini tvrdí, že sme v podobnej situácii ako počas veľkej finančnej krízy v roku 2008. „Ale okrem ekonomických, menových a finančných rizík, sú tu aj nové, teraz smerujeme k stagflácii, akú sme nikdy nevideli od 70. rokov." Úroveň súkromného a verejného dlhu na celom svete explodovala z 200 percent HDP v roku 2000 na súčasných približne 350 percent HDP, povedal ekonóm, pričom obviňuje veľmi uvoľnenú politiku centrálnych bánk, ktorá zlacnila požičiavanie a povzbudila domácnosti, firmy a krajiny, aby si nabrali ešte viac dlhov, aj keď mnohí si to dovoliť nemohli. A teraz, keď centrálne banky čelia pretrvávajúcej vysokej inflácii, pustili sa do agresívnych cyklov zvyšovania sadzieb, pričom Roubini predpovedá, že vysoko zadlžené a prevádzkovo krehké „zombie“ firmy zbankrotujú. „To je dôvod, prečo budeme mať nielen infláciu a stagfláciu, ale budeme mať aj stagflačnú dlhovú krízu," predpovedal Roubini. Eurozóna je už podľa neho v recesii, ktorá bude dlhá a škaredá.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli úrovne dlhu oveľa nižšie ako dnes, a tak vyspelé ekonomiky netrpeli dlhovou krízou, keď Fed zvýšil sadzby na približne 20 percent. „Dnes máme to najhoršie zo 70. rokov s obrovským množstvom stagflačného negatívneho ponukového šoku," dodal s tým, že okrem ekonomických, menových a finančných rizík, ktoré sú v súčasnosti v hre, svet čelí vyšším geopolitickým rizikám. Roubini spomenul pokračujúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a dodal, že „na kolíznom kurze“ sú aj Irán a Izrael.
Tretia svetová
Keď hovoril o veľkých globálnych hrozbách, spomenul nové nariadenia zakazujúce vývoz polovodičov čínskym spoločnostiam na umelú inteligenciu alebo kvantové výpočty či vojenské účely. „Európania by chceli pokračovať v obchodovaní s USA a Čínou, ale nebude to možné kvôli otázkam národnej bezpečnosti," povedal ekonóm, ktorý verí, že sa blíži rozpad globalizovaného sveta. „Práve dnes ráno som čítal, že Bidenova administratíva očakáva, že Čína skôr alebo neskôr zaútočí na Taiwan. Úprimne povedané, tretia svetová vojna už v skutočnosti začala, určite na Ukrajine a v kyberpriestore. Obchod, financie, technológie, internet: všetko sa rozdelí na dve časti,“ predpovedal.
Roubini povedal, že sútok „mega trendov“ sa podľa jeho predpovedí spoja do stagflačnej búrky, ktorá pohltí mnohé svetové ekonomiky. Ekonóm povedal, že najhorším možným výsledkom by bolo, keby sa všetkých jedenásť „mega trendov“ zhmotnilo a napojilo sa na seba, čo by viedlo k „dystopickej budúcnosti“. „Nie je to len koniec svetovej ekonomiky, môže to byť aj globálna vojna."
Rezervná alternatívu k doláru
Varuje, že Rusko a Čína sa snažia vybudovať alternatívu k doláru. Čína rastie vo svojej ekonomickej, finančnej a obchodnej sile v mnohých častiach sveta. „Číňania vedia myslieť dlhodobo. Navrhli Saudom, aby si účtovali za ropu, ktorú im predávajú, v renminbi. A majú sofistikovanejšie platobné systémy ako ktokoľvek iný na svete. Platby Alipay a WeChat používa každý deň miliarda Číňanov na miliardy transakcií. V Paríži už môžete nakupovať v Louis Vuitton s platbou WeChat.“
Vysoká inflácia – lacnejší dlh
S tým, že vysoká miera inflácie môže byť tiež užitočná, pretože zlacňuje dlh, nesúhlasí. „Áno, ale zároveň predražuje nový dlh. Pretože keď inflácia stúpa, veritelia účtujú vyššie úrokové sadzby. Ak napríklad inflácia stúpne z 2 na 6 percent, potom sadzby amerických vládnych dlhopisov budú musieť ísť zo 4 na 8 percent, aby priniesli rovnaký výnos a náklady na súkromné pôžičky na hypotéky a podnikateľské úvery budú ešte vyššie. To ho pre mnohé spoločnosti značne predražuje, pretože musia ponúkať oveľa vyššie úroky ako štátne dlhopisy, ktoré sú považované za bezpečné. Momentálne máme toľko dlhov, že niečo také by mohlo viesť k totálnemu ekonomickému, finančnému a menovému kolapsu. A to ani nehovoríme o hyperinflácii ako vo Weimarskej republike, len o jednocifernej inflácii“.
