oPeniazoch.sk, FreemansPersepctive Foto: getty images;TASR/AP
Investiční analytici prezentujú svoje názory, prečo je vhodný čas na investovanie práve teraz, alebo v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Nie vždy však tieto odporúčania padnú na úrodnú pôdu, stále existuje skupina ľudí, ktorých jednoducho nič nepresvedčí, nech je analýza akákoľvek presná. Jednoducho ich nič neprinúti vložiť peniaze na „trhy“.
Každý, kto má nejaké usporené, zarobené, či zdedené peniaze, sa asi zaujíma o to, ako ich zúročiť. Jednou z možností je investovanie na trhoch. V prvom rade sa treba naučiť niečo o najdôležitejších bodoch investovania, aby ste vedeli napríklad čo je pomer ceny k výnosu, o čom vypovedajú účtovné knihy, ako čítať grafy, čo sú opcie na kúpu, kryté pozície atď. Až následne umiestniť peniaze, ktoré máme navyše, na trhy. Avšak včera nie je dnes a objavili sa tri dôvody, prečo niektorí ľudia na trhy zanevreli. Uvedieme si ich v opačnom poradí, pretože dôvod číslo jeden stojí nad ostatnými, sám o sebe predstavuje prekážku v investovaní obvyklým spôsobom. Všetky tri dôvody sú silné, ale dôvod číslo jeden je kľúčový.
Dôvod č. 3
Dôvodom číslo tri je jednoducho to, že trhy prestávajú dávať zmysel. V skutočnosti sa z trhov stali „burzy“, pričom nejde o očierňovanie konceptu trhov. Technické nástroje, ktoré dychtiví mladí muži a ženy predchádzajúcich generácií používali, už prestali fungovať. Samozrejme, nikdy neboli dokonalé, ale teraz sú už celkom zbytočné. V podstate to, čo nakupujú centrálne banky a vlády, rastie a tým sa to vlastne celé končí. Existujú samozrejme zložitosti a komplikácie (spätné odkupy firiem sú skôr efektom nulového viazania úrokových sadzieb druhého rádu než priamym krokom), ale podstata veci je dostatočne jasná. Faktory, ktoré vedú tvorbe cien, už nie sú faktormi dobrovoľných účastníkov trhu, sú to skôr akcie malej elity, ktorá stojí mimo regulácie a dohľadu. A tak sa u niektorých vytráca všetka dôvera v trhové sily, o ktorých sa predtým predpokladalo, že dokážu zavážiť. Stále sa držia na čiernych trhoch a v kryptosfére, ale nie na vládou regulovaných trhoch. Stráca sa viera, že európske trhy s dlhopismi sú poháňané fundamentom. Ľudia ale stále vkladajú peniaze na trhy, pretože je to jediná prístupná veľká hra, čo je však slabý dôvod na účasť v nej.
Dôvod č. 2
Dôvodom číslo dva je jednoducho to, že širšie „trhy“ nie sú len relikviami minulosti, ale stali sa nepriateľmi budúcnosti. Buďme úprimní a priznajme si, že dôchodkové systémy a penzijné schémy sú nástrojmi zameranými na nízkopríjmové obyvateľstvo. Viažu ľudí k súčasnému stavu a trestajú ich za opustenie. Kedysi boli trhy vnímané tak, že sú riadené demokratickými operáciami, pretože ceny boli určené neomylnými krokmi miliónov ľudí. Samozrejme, nikdy to neplatilo úplne, ale bola v tom podstatná časť pravdivá. Trhy boli otvorené pokroku, neuzatvárali sa pred niečím novým a neznámym pre zakorenené záujmy. Dnes sa však bohužiaľ situácia radikálne zmenila a podnikatelia musia byť ideologicky čistí, aby mohli prosperovať.
Mike Lindell zo spoločnosti My Pillow je toho dokonalým príkladom. Mnoho skvelých podnikateľov ako Elon Musk alebo Ferruccio Lamborghini mali okolo seba veci, ktoré sa im nepáčili, a namiesto sťažovania sa priniesli riešenia. Mike Lindell v rozhovore pre CNBC uviedol, že s vankúšmi mal vždy problémy a preto sa v roku 2004 rozhodol vziať veci do vlastných rúk. Začal pracovať na vývoji vlastného vankúša, preto aj My Pillow, čo znamená Môj vankúš. Na začiatku podnikania mal len 5 zamestnancov, dnes ich má viac ako 15 000 a predal viac ako 40 miliónov vankúšov. Lindell vyriešil svoj vlastný problém a zároveň vyriešil tiež problém mnohých ďalších ľudí. Dokázal ponúknuť výrobok, ktorý sa ľuďom páči, a poctivo obchoduje. A napriek tomu je jeho reklama zakázaná kvôli jeho politickým názorom. To je priamo proti trhu, proti slobode a proti budúcnosti. Práve to sa stalo trhom za posledných niekoľko generácií a Lindell je len jedným príkladom. „Trhy“ už nie sú trhmi, stali sa príveskami totalitného systému.
Dôvod č. 1
Hlavný dôvod, prečo na voľných trhoch záleží, nie je ekonomický, ale morálny. Nejde o to, či voľné trhy fungujú (hoci fungujú), ale o to, že sú jediným morálnym spôsobom, ako si ľudia môžu zariadiť svoje záležitosti. Všetko ostatné zahŕňa nátlak, všetko ostatné minimalizuje ľudský rast a vývoj. Istý finančný poradca prišiel na to, ako ťažiť zo zneužívania, ktoré na podnikanie vrhajú „zelené“ nariadenia vnucované Európanom. V celkom presnej analýze rozobral, ako mať prospech zo zisku zo zneužívania a čiastočného zotročovania miliónov ľudí. Môže byť hrdý na svoju šikovnosť a chváliť sa ňou na koktailových večierkoch? Je rast jediné, čo existuje? Je celkom pochopiteľné, že každý zúfalo potrebuje peniaze. Ale kam to až zájde? Keď už máme dosť na to, aby sme sa cítili spokojne a pohodlne, sa nestále niekam tlačíme a skúšame obracať každý cent, a veriť, že maximalizácia je hodný cieľ.
Asi tento bod nebude treba ďalej rozvíjať, idealizácia trhov, ktorá sa začala približne v 80-tych rokoch minulého storočia, poskytla investorom spôsob, ako sa vyhnúť morálnej dileme. Súkromný obchod, voľný trh. To je všetko. Až na to, že ani dokonalé trhy sa nedokážu očistiť od zlých akcií. Trhy sú neutrálne platformy, kde jedinou morálkou je tá, ktorú tam prinášame. Ani najlepšia možná návratnosť investícií nie je automatická cnosť a veľký počet investícií na „trhoch“ podporuje zneužívanie a dokonca prináša aj smrť. Všetci zanechávame po sebe stopy, na rôznych miestach, len veľmi málo jedincov v tomto svete je úplne čistých. Ale predstierať, že nie sú dané hranice je zjavne nesprávne. Riadiť sa morálkou na trhu je našou prvoradou úlohou, ak to neurobíme, neurobí to za nás nikto. A to môže byť zároveň aj ten najvážnejší dôvod, prečo opustiť investičnú burzu. Otázkou však zostáva, čo urobiť so svojimi peniazmi. Ak si niekto takto položí otázku, asi nebude ťažké na ňu nájsť odpoveď.
