oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Európske banky majú v súčasnosti oveľa silnejšiu kapitálovú pozíciu ako tomu bolo v roku 2008 pred finančnou krízou. Zdanlivo sa dokázali popasovať s dopadmi pandémie celkom dobre, ale netreba zabúdať na dve veľké výzvy, ktoré majú potenciál zatriasť týmto sektorom.
Medzi súčasnou pandémiou a globálnou finančnou krízou v roku 2008 je značný rozdiel. Európske banky majú v súčasnosti oveľa silnejšiu kapitálovú pozíciu ako predtým. Čiastočne je to vďaka oveľa prísnejším požiadavkám kladeným regulačnými orgánmi v dôsledku šoku z roku 2008. A zdá sa, že sa im to vypláca. Európske banky si vďaka svojej kapitálovej pripravenosti veria natoľko, že niektoré sú dokonca ochotné tento rok obnoviť vyplácanie dividend, a to aj napriek požiadavkám regulačných orgánov. „Najdôležitejšou pripomienkou je, že sme od začiatku krízy ešte nezaznamenali zhoršenie kvality aktív,“ uviedol na margo najnovšieho súboru štvrťročných výsledkov európskych bánk Arnaud Journois, viceprezident spoločnosti DBRS Morningstar.
Fahed Kunwar z Redburn tiež uviedol, že posledné štvrťročné výsledky sú „silné“, keď tri štvrtiny bánk hlásia príjmy a asi 90 % dokáže vytvárať kapitál a rezervy. Hlavní poskytovatelia pôžičiek v Európe ťažili zo stimulačných opatrení zavedených vládami, ale aj z politík Európskej centrálnej banky a podporili poskytovanie úverov. Situácia sa však môže v priebehu budúceho roka zmeniť, pretože tieto fiškálne a menové intervencie by mohli byť slabšie. „Zlé pôžičky sa začnú objavovať asi v priebehu budúceho roka. Vtedy získame jasnejší obraz o tom, aká zlá je situácia v podnikovom sektore,“ uviedol Nick Andrews, európsky analytik investičnej spoločnosti Gavekal pre televíziu CNBC.
Elisabeth Rudmanová, šéfka európskych finančných inštitúcií v DBRS Morningstar, tiež uviedla, že „celková úroveň zlyhaných úverov sa ešte len ukáže“. Vlády neoznámili, že plánujú zvyšovať finančnú podporu, ale keď sa zdravotná kríza spomalí a ekonomiky sa znovu otvoria, pravdepodobne svoje príspevky škrtnú. Tým sa vyvinie tlak na niektoré firmy, ktoré by nakoniec nedokázali splácať svoje dlhy a museli by podať návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti. „Po zrušení týchto opatrení očakávame nárast zlyhaných a nesplácaných úverov v bankách,“ dodala Rudmanová.
Druhou výzvou sú úrokové sadzby. „Ďalším rizikom vzhľadom na úroveň vládnych výdavkov je, že ak sa úrokové sadzby začnú výrazne zvyšovať, zvýšia náklady na reakcie na pandémiu,“ uviedol Jes Staley, výkonný riaditeľ spoločnosti Barclays. Úrokové sadzby sa v dôsledku pandémie znížili na rekordne nízke úrovne, ale centrálne banky by mohli zvážiť ich opätovné zvýšenie, ak v blízkej budúcnosti dôjde k výraznému zvýšeniu cien. Toto riziko je menšie v eurozóne, tvrdí Nick Andrews, kde nedávne zvýšenie inflácie bolo spojené s jednorazovými udalosťami, ako sú napríklad nové pravidlá spotrebnej dane v Nemecku. Avšak vo Veľkej Británii ekonómovia predpovedali, že ceny môžu v tomto roku prekročiť inflačný cieľ Bank of England, čo by pravdepodobne viedlo k zvýšeniu sadzieb centrálnou bankou.
Existuje však jeden svetlý bod, ktorý by mohol pomôcť európskym bankám vo fáze ozdravenia. Ekonómovia veria, že spotrebitelia sa vrátia do obchodov a reštaurácií a začnú oživovať ekonomiku v okamihu, keď sa zmiernia sociálne obmedzenia. „Mohli by sme vidieť silnejší odraz na pozadí odkladaného dopytu,“ uviedol Andrews. To by mohlo viesť k ďalším firemným investíciám a nakoniec by to podporilo aj súvahy bánk.
