oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images
Insider trading má dve základné podoby: pravdepodobne legálnu a jasne nezákonnú. Ale podobne ako je to s dopingom v športe, je ťažké určiť hranice, kde končí povolený doping a začína jeho zakázaná forma.
Vo všeobecnosti platí, že by ste nemali nakupovať akcie spoločnosti, ktorú prevádzkujete, keď máte také informácie, ktoré trh nemá. Obzvlášť neprípustné je kupovať akcie, keď hovoríte trhu, že je na tom spoločnosť oveľa horšie, než v skutočnosti je a vy o tom viete. Ale čo v prípade zdieľania všetkého? Lavína informácií, aby ste poriadne zamútili vodu a tým vytvorili dostatočnú neistotu na zníženie ceny pri kúpe akcií? Vedúci predstavitelia majú obrovský priestor na voľbu tónu a načasovania správ, ktoré vydávajú. A zvyčajne za to nenesú žiadnu zodpovednosť.
Lingvistická analýza tlačových správ zozbieraných za dvanásť rokov, ktorú vydalo 6764 vedúcich predstaviteľov USA, ktorú práve zverejnil vedci z University of Queensland v Journal of Banking and Finance naznačuje, že táto právomoc sa využíva strategicky.
Nie je to jednoznačne nezákonné, veď ako môže byť nezákonné zdieľanie informácií? Ale toto správanie môže mať rovnaký účinok ako zníženie ceny akcií pri nákupe, čo je zjavne nezákonné.
Predchádzajúce analýzy insider tradingu sa zaoberali iba tým, ako sa podpisujú poskytnuté informácie na akciový trh. Zmenil tón mesačných tlačových správ rovnováhe smerom do pozitívneho, alebo do negatívneho pásma? Vedci sa tentoraz pozreli na „spread“, rozpätie od pozitívneho po negatívny, ako aj na konečný výsledok. Nezaoberali sa mesačnými vyhláseniami s neutrálnym tónom, ktoré nevysielajú žiaden odkaz. Ani mesačnými správami, z ktorých polovica bola silne pozitívna a polovica silne negatívna (vyvolávajúca neistotu). Vzorku správ čerpali z publikácií Thomson Reuters News Analytics v období od januára 2003 do decembra 2015. Šlo o správy firiem kótovaných na burze cenných papierov v New Yorku, na americkej burze AMEX a na technologickej NASDAQ. Vedci vyhodnotili tón každej ako pozitívny, negatívny alebo neutrálny. Ďalej využili databázu Thomson Reuters Insider Filing Database, aby získali informácie o nákupe vedúcich pracovníkov, čím sa množina obmedzila na významné nákupy najmenej 100 akcií.
Výsledok ukázal, že asi 70 % vedúcich pracovníkov kategorizovali ako oportunistických obchodníkov v tom zmysle, že nakupovali bez nejakého osobitného vzoru, a nie každý rok v rovnakom čase. Zistili, že tlačové správy týchto vedúcich pracovníkov zvyšovali informačnú neistotu o 5,8 % v mesiacoch pred ich nákupom a o 3,6 % v mesiaci, v ktorom boli zakúpené. V mesiacoch nasledujúcich po ich nákupe sa spread medzi pozitívnym a negatívnym odkazom tlačových správ vrátil na priemer, aký mal počas mesiacov kedy akcie nenakupovali. Nesporným záverom je, že takéto správanie je strategické.
Podobné výsledky dosiahli aj keď sa pozreli na iné spôsoby nákupu a tón tlačových správ.
Výsledky štúdie neposkytujú žiadny dôkaz pre podporu tvrdenia, že vedúci pracovníci sa rovnakým strategickým spôsobom správali pri predaji akcií. Je to v súlade s ostatnými zisteniami, ktoré naznačujú, že načasovanie predaja je často mimo dosahu predajcov.
Predchádzajúce štúdie zistili iba slabú spojitosť medzi nákupmi akcií výkonných akcionárov a správami, ktoré cez tlačové oddelenie posielajú na trh. Dôvodom môže byť skutočnosť, že tieto štúdie hľadali ľahšie odhaliteľné a jasnejšie problematické negatívne správy, čo je roky zaužívaný a s príchodom jazykovej analýzy čoraz riskantnejší prístup. Ako sa ukázalo, tým, že povedia veľa vecí naraz, dokážu vedúci pracovníci dosiahnuť to isté.
