oPeniazoch.sk, AIER Foto: getty images
Jedna vec je istá, už nič nebude také, aké bolo predtým. Pandémia bude mať vplyv na hospodárstvo a politiku krajiny niekoľko rokov, možno aj desaťročí. Čakajú nás zaujímavé časy.
Niektoré zo zmien nie je možné predvídať. Môžeme však očakávať určité dlhodobé účinky. Tu je šesť oblastí, v ktorých dôjde k veľkým zmenám.
Štruktúra hospodárstva
Izolácia a kríza nás nútila robiť veci inak. Niektorí ľudia objavili možnosti, ktoré im v budúcnosti umožnia robiť rôzne rozhodnutia. Napríklad niektoré firmy budú v budúcnosti intenzívnejšie využívať technológie na on-line stretnutia, rozšíria sa možnosti práce na diaľku a potenciálne obmedzia služobné cesty a stretnutia. Niektorí lekári a pacienti zistili, že aj návšteva lekára on-line môže fungovať. Niektoré vzdelávacie inštitúcie a študenti možno dospeli k názoru, že im on-line vzdelávanie vyhovuje viac a dosahujú dobré výsledky aj v takomto ekonomickejšom režime. Niektorí ľudia sa naučili variť, iní objavili nové možnosti, ako si vylepšiť svoje životné priestory. Všetky tieto zmeny budú mať pozitívny vplyv na niektoré odvetvia hospodárstva a nepriaznivý vplyv na ostatné.
Vládny dlh ovplyvní rast
Zvýšenie výdavkov a zníženie štátnych príjmov sa financuje takmer výlučne pôžičkami. Tým sa posúva dlh k pomeru HDP na historicky najvyššie hodnoty. V súčasnosti sú úrokové sadzby nízke, čo znižuje náklady na obsluhu tohto dlhu. Úrokové sadzby sa však v určitom okamihu nevyhnutne zvýšia a dodatočné úrokové náklady sa budú musieť pokryť buď vyššími daňami alebo tvorbou nových peňazí. Kým prvá možnosť spomalí budúci hospodársky rast, tá druhá by mala viesť k vyššej inflácii.
Chyby v menovej politike
Menová politika má vplyv na produkciu aj na cenovú hladinu s určitým oneskorením. Centrálne banky nemusia vedieť, kedy sa kríza skončí, preto je pre ne ťažké riadiť sa politikou konzistentnou s cenovou stabilitou. Riziko chyby v monetárnej politike je veľké. Ak bude centrálna banka príliš expanzívna, povedie to k vysokej miere inflácie. Alebo ak nebude dostatočne expanzívna, oživenie ekonomiky bude slabé. Ak dôjde k niektorej z týchto chýb, povedie to k hospodárskej nestabilite a pomalšiemu budúcemu rastu.
Menej vládnej regulácie
Ak sa počas koronakrízy ukázalo, že telemedicína a poskytovanie zdravotnej starostlivosti a iných služieb na diaľku, či urýchlenie vývoja liekov na záchranu života, dáva zmysel, prečo nezaviesť tieto reformy natrvalo a nie len na odvrátenie hrozieb pandémie? Uvoľnenie pravidiel, nariadení, licencií a osvedčení, ktoré pôsobia skôr ako prekážky vstupu na trh, a nie na ochranu verejnosti, by mohlo zvýšiť pružnosť ekonomiky a jej odolnosť voči budúcim otrasom spôsobeným pandémiami a inými príčinami.
Obmedzený medzinárodný obchod a cestovanie
Spojené štáty a niekoľko ďalších krajín tvrdia, že Čína nepristupovala od začiatku zodpovedne k nebezpečenstvu, aký vírusu COVID-19 predstavuje. Dokonca podporila medzinárodné cestovanie z Číny v januári a februári 2020, čím prispela k celosvetovému rozšíreniu vírusu. V dôsledku toho vedúce politické osobnosti tvrdia, že na Čínu uvalia obchodné obmedzenia, čím ju potrestajú za nezodpovedné konanie. Niektoré štáty počas krízy uvalili obmedzenia na vývoz zdravotníckych zariadení, ako sú pľúcne ventilátory a respirátory. Tieto kroky pravdepodobne povedú k ďalším obchodným obmedzeniam. Môže to viesť dokonca k obchodnej vojne, budúca produkcia bude nižšia čo sa prejaví na životnej úrovni. Moderná životná úroveň je výsledkom špecializácie a vzájomne prepojených výmen a ak výmenu na trhu nahradí politicky riadený obchod, povedie to k zníženej ekonomickej efektívnosti prostredníctvom nesprávneho rozdelenia zdrojov, zníženej tvorbe bohatstva, výpadku štátneho príjmu, zvýšeniu nerovnosti v príjmoch, ako aj k politickej korupcii.
Račňový efekt vo vládnych výdavkoch a zásahoch
Mechanická račňa sa pohybuje len jedným smerom, nesmie preskočiť do smeru opačného. Podobne aj vládna intervencia počas krízy sa len zvyšuje a prakticky nikdy neklesá na úroveň pred krízou. Výdavky počas krízy stoja za vznikom záujmových skupín, ktoré lobujú za pokračujúce výdavky po skončení krízy. Vláda sa čoraz viac zapája do ekonomiky. Nahradenie trhov politickými rozhodnutiami vedie k menej efektívnemu rozdeleniu zdrojov a zvýšeniu politickej korupcie.
Článok je výťahom z pripravovanej knihy, Ekonomika: Súkromné a verejné voľby, 17. vydanie, ktorej autormi sú James D. Gwartney, Richard Stroup, Russell Sobel a David Macpherson.
