oPeniazoch.sk, theconversation Foto:getty images
Maloobchodníci skúšajú rôzne taktiky, aby obmedzili drobné krádeže. Od sledovania zákazníkov prostredníctvom kamerového záznamu, cez hrozby stíhania páchateľov, osobné kontroly, až po elektronické bezpečnostné brány. Tieto riešenia sú mimoriadne nákladné a nedokážu plne potlačiť krádeže v maloobchodoch. Preto supermarkety skúšajú niečo celkom nové.
Okrem zjavného dohľadu ide o apelovanie na „sebareflexiu“. Koncom mája austrálsky supermarket Woolworths potvrdil, že testuje samoobslužné pokladničné terminály so vstavanými kamerami. Pri skenovaní položiek zobrazujú aj snímku zákazníka. Ide o to, že keď sa pozeráte na seba, ako skenujete cenovky tovaru, zníži sa tým pokušenie niečo ukradnúť. Potvrdzuje to aj výskum, ktorý ukazuje účinnosť podnetov, ktoré spôsobujú, že uprednostníme viac sebareflexiu.
Údaje z augusta 2019 ukazujú, že celkové maloobchodné straty súvisiace s trestnou činnosťou dosiahli 0,92 % z príjmu. Z toho zákazníci spôsobili 58 %, alebo 0,53 % strát z celkových výnosov. Emmeline Taylorová je kriminalistkou na Katedre sociológie City University of London, rešpektovaná za svoju odbornosť v oblasti kriminality v maloobchode. Rozpráva príbeh veľkého austrálskeho supermarketu, ktorý zistil, že predával viac mrkvy, ako mal na sklade. Bohužiaľ nešlo o náhly prechod na zdravé stravovanie ani túžbu zvýšiť príjem vitamínu C. Bolo to znamenie, že ide o nový druh krádeže. Kupujúci pri použití samoobslužnej pokladne si jednoducho nablokovali drahší tovar za cenu lacnejšieho. Najčastejšie udávali avokádo ako mrkvu.
Správanie a motivácia (ktoré sú často vzájomne prepojené) spadajú do štyroch hlavných skupín: náhodní zlodeji, prelepovači štítkov, tí, ktorí kradnú, pretože tvrdia, že sú frustrovaní procesom samoobslužnej pokladne (napr. nákup položiek s obmedzením veku, ktoré vyžadujú pomoc zamestnanca).
Tradičný prístup k prevencii strát zahŕňa okrem strážcov, špecializované príslušenstvo, školenie, výstražné signály a ďalšie kamery. Mnohé z toho sa môže ukázať ako kontraproduktívne, ako zdôraznila analýza stratégií prevencie zločinov v austrálskom inštitúte kriminológie. Zistilo sa napríklad, že zavedenie monitorovacích systémov alebo bezpečnostných hliadok znížilo pravdepodobnosť, že sa pracovníci obchodov dostanú k podozrivým zákazníkom.
Taylorová poukazuje na potenciál iného spôsobu, ako posilniť čestné správanie sa zákazníkov. Zatiaľ čo niektoré formy kradnutia môžu byť považované za iracionálne, napríklad kleptománia, väčšinou si zákazníci dobre premyslia svoje krádeže. To, čo ukradnú, siaha po „prah odchýlky“, čo je okamih, keď už nedokážu ospravedlniť svoje správanie sami pred sebou. To pomáha vysvetliť vyššiu frekvenciu krádeže tovaru s nižšou cenou. Je ľahšie zdôvodniť malú „zľavu“ na konečnom účte. Ak ide len o malú krádež, šanca na chytenie je menšia. A pri prichytení je šanca priznať si chybu bez postihu vyššia.
Samozrejmou stratégiou pre maloobchodníkov je zvýšiť informovanosť nakupujúcich o tom, že ich sledujú. Výskum ukázal, že záber „očí“ je efektívnejší ako obrázky bezpečnostných kamier alebo písomné pripomenutia, ako napríklad „ste pod dohľadom bezpečnostných kamier“.
Vedci z Newcastle University Max Ernest-Jonesa, Daniel Nettleb a Melissa Batesonová urobili experiment v kaviarni kampusu a zistili, že plagáty s obrázkami očí spôsobili, že na stoloch zostalo menej neporiadku ako pri obrázkoch kvetov. Ale pri naplnenej kaviarni to už bolo horšie, čím viac ľudí vôkol, tým viac sa presviedčame, že tieto „oči“ nemôžu sledovať všetkých.
Efektívnejšia taktika by mohla byť zameraná na evolučný inštinkt: „myslite na seba“. Výskumníčka z University of East Anglia Rose Melaeadyová a jej kolegovia to demonštrovali pomocou experimentov v ktorých pomocou značiek povzbudili vodičov, aby vypli motor na rušnom železničnom priechode s priemerným dvojminútovým čakaním. Po experimente, ktorý použil iba obraz „sledujúcich očí“ (bez zjavného účinku), vyskúšali dva textové odkazy. Oči doplnili slovami: „Keď sú rampy dole, vypnite motor“. V druhom prípade doplnili text: „Myslite na seba: keď sú rampy spustené, vypnite motor.“ A výsledok? Bez zobrazenia očí vyplo motor 20 % vodičov. Pri sledujúcich očiach tak urobilo 30 % a s textom „mysli na seba“ vyplo motor počas čakania 51 % vodičov.
Samokontrolná stratégia v supermarketoch kombinuje dve taktiky. Prvou je „tradičná“ vonkajšia motivácia robiť správnu vec, zosilnená zjavnou pripomienkou, že ste sledovaní. Druhou je vyvolať sebareflexiu a samoreguláciu. Tieto kroky pravdepodobne zvýšia obavy ohľadom narušenia súkromia, aj keď supermarkety, že nevytvárajú záznamy ohľadom spotrebiteľských návykov. Aj keby to robili, pri bezhotovostných transakciách väčšinu zákazníkov nezaujíma, koľko toho vedia iní o ich nákupných zvyklostiach. Tí, ktorí obavy majú, používajú hotovosť.
