oPeniazoch.sk, HOR Foto: getty images;SITA/AP;TASR/Martin Mikláš
Dostať spoločnosť na burzu je jedna z ciest, ako zrealizovať potenciálne výnosy uzamknuté v hodnote súkromne vlastnenej spoločnosti. Zároveň to však prináša so sebou určité povinnosti, najmä v oblasti pravidelných výkazov informujúcich verejnosť o stave firmy. Tlak na výkon a rast je pravidelným štvrťročným rituálom a dopadá na manažmenty verejne obchodovaných firiem s neúprosnou pravidelnosťou.
Nie každá firma a nie každý majiteľ balíka akcií to považuje za nevyhnutné. Počty firiem, ktorých akcie sú obchodované na burze, sa zmenšujú. V roku 1996 bolo na amerických burzách zalistovaných viac ako 7 400 spoločností, dnes ich je zhruba polovica. Zároveň sa masovo firmy rozhodli skupovať vlastné akcie. Trendy spôsobené lacnými peniazmi a dostupnosťou úverov tak menia reliéf finančného sveta.
Vklady v bankách od čias nízkych úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania neprinášajú vkladateľom nič. Peniaze vkladateľov a sporiteľov sa tak buď presúvajú do iných produktov bánk, alebo idú úplne mimo bankových inštitúcií – do rôznych fondov a podobných produktov. Spoločnosti spravujúce fondy majú takto k dispozícii dostatočný objem peňazí na vykupovanie firiem a ich stiahnutie z burzy cenných papierov. Jednotlivé private equity spoločnosti, hedžové fondy a asset manažéri týmto spôsobom vedia upokojiť situáciu v kúpených spoločnostiach. Tie už nie sú viac pod drobnohľadom analytikov, ktorí číhajú na štvrťročné výsledky verejne obchodovaných firiem. Negatívne úroky zároveň nútia správcov fondov, aby hľadali do svojich portfólií také firmy, ktoré generujú trvalý a stabilný tok hotovosti.
Snaha investorov zvýšiť výkonnosť kúpených spoločností
Kruh sa začína odlevom zdrojov z bánk, ktoré sa dostávajú pod tlak vzhľadom na nízke marže a súčasne zvýšené nároky na reporting a riadenie rizika zo strany regulačných orgánov. To nahráva správcovským spoločnostiam, ktoré v posledných 10 rokoch dokážu vyzbierať do svojich fondov enormné objemy peňazí.
Ďalším krokom je investovanie do verejne obchodovaných firiem, ich stiahnutie z burzy a v ideálnom prípade zvýšenie efektívnosti. V tom sú private equity spoločnosti často úspešné a podľa vyjadrenia jedného z top predstaviteľov odvetvia Dona Gogela z CD&R, je v posledných 5 rokoch výkonnosť akcií spravovaných private equity firmami dvojnásobná, ako u verejne obchodovaných spoločností.
Otázkou je, či sa kruh uzavrie opätovným umiestnením akcií firiem na burzu. Ako sme videli nedávno na príklade Altrie a Philip Morris, firmy sa rozchádzajú a opäť spájajú, ak ich trh a ekonomický vývoj k tomu donútia. Je teda možné, že ak dnes počet verejne obchodovaných firiem klesá, môže v budúcnosti prísť k zmene stratégie a opätovnému zalistovaniu akcií na burze.
Rastúca aktivita private equity (PE) už nie je zďaleka len témou pre USA. V roku 2019 sa aktivity PE v Nemecku rozbehli na rekordnej úrovni a podľa údajov Bain&Co. uverejnených vo Financial Times, sa objem nákupov zo strany PE firiem dostal na úroveň 46 miliárd dolárov. Na tejto hladine boli transakcie tohto druhu v Nemecku naposledy pred finančnou krízou v roku 2006. Týka sa to do určitej miery aj Slovenska, pretože niektoré z prevzatých spoločností majú svoje výrobné závody aj u nás. Príkladom je Osram, ktorý je v dnešných dňoch predmetom záujmu spoločností Bain a Carlyle na jednej strane a rakúskeho investora AMS na strane druhej. Obe skupiny sa aktuálne predháňajú v ponukách na odkúpenie akcií Osramu.
Záruka úspechu nie je samozrejmá
Úspech nie je vždy zaručený, ako sa ukázalo napríklad pri investícii Blackstonu do nemeckého výrobcu športového oblečenia Jack Wolfskin. Ako býva pri takýchto transakciách obvyklé, pri prevzatí Blackstone presunul časť dlhu na kúpu spoločnosti priamo na firmu Jack Wolfskin. Išlo o väčšinu z kúpnej ceny, okolo 700 – 900 miliónov dolárov. Plánovaný prudký rast predaja výrobkov Jack Wolfskin sa však nekonal a dlhy výrobcu ťahali ku dnu. Napokon sa Blackstone dohodol s inými finančnými investormi, ktorí za odstúpenie dlhu nemeckého producenta prevzali a po roku ho predali americkej golfovej značke Callaway – za 418 miliónov euro.
Veľmi podobný príbeh zažili aj poľskí investori zo spoločnosti Enterprise Investors s ich výletom na Slovensko a prevzatím skupiny CBA. Všetko úsilie oživiť reťazec pod novým menom Kačka sa žiaľ toto leto skončilo neúspechom. Samozrejme aj v podnikaní PE firiem platí, že súčet neúspešných investícií musí byť nižší ako počet tých úspešných. Nie vždy to tak ale vychádza a potom prichádzajú k slovu veritelia, či iné fondy.
