oPeniazoch.sk, DW Foto: getty images
Nožnice nerovnosti medzi chudobnými a bohatými v Nemecku sa roztvárajú. Rozdiely dosahujú rekordné úrovne. Ukazuje sa, že chudobným ľuďom sa vzďaľuje aj stredná trieda, ktorá si polepšila vďaka rastu platov.
Nerovnosť sa v súčasnosti zväčšuje síce pomalšie ako na začiatku tisícročia, ale priepasť medzi veľmi chudobnými a veľmi bohatými je stále hlbšia, upozornila expertka WSI Dorothee Spannagelová.
"V rukách veľmi bohatých sa koncentrujú čoraz väčšie príjmy," píše sa v aktuálnej štúdii inštitútu. Skupiny s vysokými príjmami profitujú z prudko rastúcich kapitálových výnosov a ziskov firiem. Naproti tomu 40 percent domácností s najnižšími príjmami sa ďalej prepadlo, a to aj v porovnaní so strednou triedou, ktorá ťažila z dobrej situácie na trhu práce a citeľného rastu platov.
"Stále viac ľudí je zasiahnutých chudobou," pripomína štúdia WSI. Podiel domácností, ktoré majú k dispozícii menej ako 60 percent stredného príjmu, a preto spadajú pod definíciu chudoby, vzrástol medzi rokmi 2010 a 2016 z 14,2 percenta na 16,7 percenta.
Domácnostiam pod hranicou chudoby sa pritom darí stále horšie. Zväčšuje sa totiž suma, ktorú priemerná chudobná domácnosť v Nemecku potrebuje na prekonanie hranice 60 percent priemerného príjmu. Kým v roku 2005 chudobným rodinám na dosiahnutie tejto méty chýbalo v priemere 2873 eur ročne, v roku 2016 to už bolo 3452 eur, čo je nárast o 30 percent.
Zistenia sú v protiklade väčšej ekonomickej prosperity, ktorú Nemecko za posledných 10 rokov zažilo, uviedli odborníci. WSI založila svoje zistenia na údajoch z rozsiahlej dlhodobej štúdie nemeckých domácností od roku 1991 do roku 2016 so zameraním konkrétne na časové obdobie 2005 – 2016.
Správa hodnotila nemeckú nerovnosť v príjmoch pomocou indexu Gini, štatistickej metódy, ktorú používa aj Svetová banka na meranie nerovnosti vo všetkých krajinách sveta.
Daňová politika krajiny za posledné dve desaťročia mala veľký vplyv na rozdiely v príjmoch. Bohaté domácnosti ťažili zo zníženia hornej sadzby dane alebo z reformy dane z dedičstva, zatiaľ čo chudobnejšie domácnosti čelili ďalším prekážkam vyplývajúcim z vyšších nepriamych daní, uviedla WSI.
Podľa štúdie bol priemerný príjem v Nemecku v roku 2016 po odpočítaní daní 20,881 eur ročne alebo 1 740 eur mesačne. Chudobní boli v štúdii definovaní ako jednotlivci, ktorí zarábajú 1 000 eur alebo menej mesačne. Naopak za bohatých boli považovaní jednotlivci, ktorí zarábajú viac ako 3 500 eur mesačne alebo viac.
Štúdia tiež pozorovala pretrvávajúcu a veľkú priepasť v príjmovej nerovnosti medzi východným a západným Nemeckom, ale poznamenala, že zatiaľ čo rozdiely v odmeňovaní na Západe od roku 2015 do roku 2016 mierne vzrástli, vo východnom Nemecku to bolo naopak. Na zvrátenie tohto trendu vyzvala WSI k silnejšiemu kolektívnemu vyjednávaniu, vyšším daniam z najvyšších príjmov a zvýšeniu minimálnej mzdy v krajine.
