oPeniazoch.sk, CNBC Foto: YT/Motivation Plus
Dalio, zakladateľ najväčšieho hedžového fondu na svete, vidí príležitosť v zlate. Argumentuje, že centrálne banky nasadzujú agresívnejšie politiky, ktoré devalvujú meny a spôsobujú tým „zmenu paradigmy“ v investovaní.
Dalio na LinkedIn napísal, že investori boli tlačení do akcií a iných aktív, ktoré majú návratnosť podobnú akciám. V dôsledku toho príliš veľa ľudí drží tieto druhy cenných papierov a pravdepodobne bude čeliť klesajúcim výnosom. „Myslím si, že je nepravdepodobné, že by to boli dobré reálne návratné investície. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať najlepšie výsledky tie investície, ktorým sa dobre darí, keď hodnota peňazí klesá a keď sa objavujú domáce aj medzinárodné konflikty. Také je napríklad zlato,“ myslí si šéf Bridgewater.
„Navyše, z dôvodov, ktoré v blízkej budúcnosti vysvetlím, je väčšina investorov v takýchto aktívach podhodnotená, čo znamená, že ak by chceli mať lepšie vyvážené portfólio na zníženie rizika, mali by mať viac tohto druhu aktív. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zváženie pridania zlata do svojho portfólia by znamenalo zníženie rizika a zvýšenie návratnosti. Čoskoro pošlem vysvetlenie, prečo si myslím, že zlato je efektívnym diverzifikátorom portfólia.“
Po publikovaní postu cena zlata vyskočila vyššie, naposledy o 0,7 %.
Dalio na zlato upozorňuje dva týždne predtým, ako sa očakáva, že Federálny rezervný systém zníži svoju referenčnú úrokovú sadzbu najmenej o štvrtinu bodu. Tento krok prichádza po trojročnom cykle zvyšovania sadzieb z historicky takmer nulových úrovní počas finančnej krízy. Tieto nové trendy zavedené po finančnej kríze sú súčasťou toho, čo Dalio označil za zmenu paradigmy. Investori, povedal Dalio, budú musieť zmeniť svoje myslenie o tom, čo bude fungovať po najdlhšom býčom trhu v histórii Wall Streetu. „V paradigmatických posunoch sa väčšina ľudí chytí na niečo, čo je potom príliš populárne a nakoniec na tom pohorí. Na druhej strane, ak ste dosť šikovný, aby ste porozumeli týmto zmenám, môžete sa nimi dobre orientovať alebo sa aspoň pred nimi chrániť.“
Od krízy centrálne banky držia nízke úrokové sadzby a využívajú politiky ako kvantitatívne uvoľňovanie alebo nákup dlhopisov a iných finančných aktív, čo na druhej strane pomohlo držiteľom finančných aktív. Počas tohto obdobia sa objem korporátneho a vládneho dlhu prudko zvýšil, čím sa centrálne banky ocitli v situácii, keď potrebujú udržať úrokové sadzby na nízkej úrovni. Fed sa pustil do programu, v ktorom sa snažil o normalizáciu politiky, ale teraz sa očakáva, že sa vráti do režimu uvoľňovania, pretože zníži sadzby a zastaví znižovanie držby dlhopisov vo svojej súvahe.
„Je mi jasné, že centrálne banky musia pomáhať dlžníkom voči veriteľom. Zároveň sa mi zdá, že sily uvoľňujúce sa za touto paradigmou (znižovanie úrokových sadzieb a kvantitatívne uvoľňovanie) budú mať klesajúce účinky,“ napísal Dalio. „Z týchto dôvodov sa domnievam, že speňaženie dlhov a devízové odpisy sa nakoniec zvýšia, čo zníži hodnotu peňazí a reálnych výnosov pre veriteľov a otestuje, do akej miery veritelia umožnia centrálnym bankám poskytovať záporné výnosy pred tým, ako prejdú na iné aktíva."
Dalio dodal, že si nie je istý načasovaním zmeny, ale myslí si, že „sa blíži a bude mať veľký vplyv na to, ako bude vyzerať ďalšia paradigma“.
