oPeniazoch.sk, HOR Foto: getty images
Rast v Európe je do veľkej miery závislý od udalostí, ktoré sama eurozóna nemá pod kontrolou.
Tak ako centrálne banky držia na nízkej úrovni úrokové sadzby a do ekonomiky vpúšťajú cez kvantitatívne uvoľňovanie, kúpu dlhopisov a cez iné nástroje nové a nové peniaze, tak sa objavujú príznaky dopytom živenej inflácie. Keď sa k tomu pridajú aj uvoľnené stavidlá v bankách, ktoré potrebujú cez poskytovanie úverov vykryť náklady na peniaze uložené v ECB, výsledkom je pretlak dopytu a ten ženie v mnohých sektoroch ceny smerom hore.
Dopytom živená inflácia má 5 hlavných spúšťačov:
- Rast hospodárstva a ekonomických aktivít
- Nálada spotrebiteľov a „obavy z inflácie“
- Rýchla expanzia ponuky peňazí (veľa peňazí naháňa nedostatok tovarov)
- Žiadaná značka medzi spotrebiteľmi (Apple si môže diktovať vyššie ceny kvôli imidžu)
- Technologický náskok (elektromobily Tesla sú značkou pre horných 10 000)
V rámci krajín euro zóny sa medziročne zvýšil objem likvidity peňazí meraných ukazovateľom M3 z 12 biliónov Eur v Apríli 2018 na 12,51 bilióna dnes. Je to o 4,25% viac a tých 510 miliárd Eur je pre lepšiu predstavu zhruba ročný hrubý domáci produkt Rumunska.
Prejavy sú v rôznych krajinách a odvetviach mierne odlišné, no spoločnou črtou je rast cien či objemu investícií. Jedným z prejavov v rámci eurozóny je napríklad trend v investíciách venture kapitálových fondov, kde sa v roku 2018 realizovalo menej transakcií, no mali vyšší priemerný objem ako rok predtým. Zrealizovalo sa 3.384 obchodov (rok predtým to bolo 4.567 obchodov), no objem vzrástol z 19,7 miliardy Eur na 20,5 miliardy. Fondy majú viac peňazí no „naháňajú“ menej transakcií. Venture Capital fondy ťažili aj z likvidity na burzách, keď objem „exitovaných“ investícií dosiahol v roku 2018 výšku 47,4 miliardy Eur (v roku 2017 to bolo len 17,9 miliardy). O nárast sa však v podstate postarali len dve transakcie Spotify a Adyen. Celkovo sa dá skonštatovať, že v tejto oblasti je trend opísateľný ako menej čo do počtu, no vo vyšších objemoch na jednotlivé transakcie.
Na Slovensku sa expanzia ponuky peňazí odzrkadľuje na trhu s nehnuteľnosťami. Počty dokončených bytov sú na najvyšších hodnotách a počet pripravovaných projektov neklesá. Národná banka Slovenska svojimi opatreniami núti banky znižovať objem hypotekárnych úverov a spotrebných úverov cez koeficienty zadlženosti v pomere k ročnému príjmu, či cez pomer úveru k hodnote nehnuteľnosti, no aj naďalej sa zdá, že máme vrstvu realitných investorov, ktorí byty kupujú na ďalší prenájom. Developeri by nám vedeli povedať, koľkí z kupujúcich si následne prihlasujú trvalý pobyt do ich novostavieb. Dopytom živená inflácia v tomto sektore sa prejavuje na vývoji cien nehnuteľností, ktoré podľa NBS v roku 2018 vzrástli o 5,2%. Pri miere inflácie 2,5% je tempo rastu cien nehnuteľností viac ako dvojnásobné a môže investorom do nehnuteľností priniesť pri troche šťastia výnos nad infláciou.
Európska centrálna banka musí bojovať s chýbajúcimi dvoma faktormi z vyššie uvedených piatich. Aj naďalej sa zdá, že eurozóna nerastie a odhad rastu bol zrevidovaný z 1,7 % na 1,1 % pre rok 2019 a nálady merané barometrami skôr hovoria o obavách ako o ružových vyhliadkach. Takže ECB stavila na tretí prvok a aj naďalej hodlá nútiť komerčné banky negatívnymi sadzbami za uložené prostriedky, aby ich banky radšej cez úvery vkladali do firemného či spotrebiteľského sektora.
Navyše sa aj vo vyhlásení ECB hovorí o tom, že rast v Európe je do veľkej miery závislý od udalostí, ktoré sama eurozóna nemá pod kontrolou. To sú napríklad hroziace clá a embargá medzi USA, Čínou, EÚ a zvyškom sveta, sankcie voči Iránu, Rusku a iným krajinám a podobné faktory. ECB očakáva, že sadzby zostanú nízke počas celého roka 2019. To bude investorov znovu nútiť vyhľadávať príležitosti na lepšie zhodnotenie svojich peňazí a zvyšovať objemy peňazí v transakciách, ktorých počet možno bude ešte nižší, než v roku 2018.
