oPeniazoch.sk, Bank of England Foto: SITA/AP;Getty images
O možnosti zavedenia vlastných digitálnych mien špekulujú centrálnej banky po celom svete už niekoľko rokov. Aj keď sa to môže zdať ako zanedbateľný problém, ktorý možno technicky jednoducho zrealizovať, môže to mať veľké dôsledky pre bankový systém a finančnú stabilitu.
Aký dopad by mal zavedenie kryptomien centrálnymi bankami na ekonomiku, činnosť centrálnych bánk a menový transmisný mechanizmus?
Ekonómovia z Bank of England si myslia, že pri splnení určitých podmienok by to dokonca mohlo viesť k zlepšeniu prerozdeľovania peňazí centrálnych bánk a zefektívneniu kvantitatívneho uvoľňovania. Ben Dyson a Jack Meaning z Bank of England definujú digitálne meny centrálnych bánk ako "akýkoľvek elektronický peňažný záväzok centrálnej banky, ktorý môže byť použitý na vysporiadanie platieb, prípadne ako uchovávateľ hodnoty".
Digitálne meny centrálnych bánk by mali pĺňať niekoľko podmienok:
-mali by byť všeobecne dostupné (môže ich držať ktokoľvek),
-mali by ponúkať úrok (s pohyblivou úrokovou sadzbou),
-mali by byť zameniteľné za bankovky a rezervy centrálnych bánk jedna k jednej,
-mali by existovať na účtoch spojených s reálnymi osobami (nie ako anonymné tokeny),
-malo by byť možné ich vybrať z bankového účtu (rovnako ako bankovky).
Ak by išlo len o alternatívnu menu, ktorá nie je úročená, o akej napríklad uvažuje švédska Riksbank (e-krona), nemalo by to na menovú politiku veľký vplyv. Ale za podmienok, ktoré uvádzajú Dyson a Meaning, hoci nejde o dokonalú náhradu bankových vkladov, môže mať digitálna mena vplyv na objem a cenu bankových aktív, ale aj na menovú politiku.
Nastavenie menovej politiky
Základnou podmienkou pre digitálne meny centrálnych bánk by malo byť, že základná úroková sadzba určená centrálnou bankou by slúžila ako základ pre všetky ostatné sadzby v ekonomike. Predstavovala by najbezpečnejší spôsob uchovávateľa hodnoty a bola by základom pre transakčné služby. V tomto modeli by nikto nepožičiaval za nižšiu sadzbu, než ktorú by dostal pri úschove digitálnej meny v centrálnej banke.
Dnes to často funguje tak, že úrokové sadzby vkladov v komerčných bankách sú obvykle nižšie ako základná úroková sadzba. Všetky sadzby v ekonomike by mali byť nad základnou sadzbou a spready by sa odvíjali od likvidity, rizika a podobne. Pohybom základnej sadzby by centrálna banka zmenila aj s ostatné sadzby a ovplyvňovala by vývoj ekonomiky.
Vplyv na vývoj úrokových sadzieb
Všeobecne dostupná digitálna mena bude alternatívou k bankovým vkladom. Takže keď sa centrálna banka rozhodne zdvihnúť sadzby na digitálnej mene a banky nezdvihnú úroky svojich vkladov, ľudia budú mať tendenciu presúvať peniaze práve do digitálnej meny a opačne, ak by sadzby na digitálnej mene klesali. Banky by tak boli nútené rýchlejšie reagovať na zmeny sadzieb zo strany centrálnej banky, takže vplyv zmien menovej politiky na ostatné sadzby v systéme by bol rýchlejší a výraznejší. Banky by mohli reagovať tým, že by sa viac zamerali na termínované vklady, čím by vplyv zmien menovej politiky mohli trochu spomaliť.
Vplyv na reálnu ekonomiku
Keď sa banky stanú citlivejšími na zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky, posilní to menový transmisný mechanizmus a bude to mať väčší vplyv na sadzby v reálnej ekonomike (pri hypotékach, úverov na kreditných kartách a podobne). Zvýši to konkurenciu na úverovom trhu, na ktorom môžu participovať aj nebankové subjekty, pretože sa nebudú musieť spoliehať na banky, ale budú mať prístup priamo k digitálnej mene od centrálnej banky. To, že zatiaľ takáto digitálna mena zatiaľ neexistuje, nedá sa presne určiť dosah toho, čo by mohlo nastať.
Kvantitatívne uvoľňovanie
Centrálne banky pri kvantitatívnom uvoľňovaní nakupujú finančné aktíva (zvyčajne štátne dlhopisy) od nebankových inštitúcií, ako sú dôchodkové fondy, za novo vydané peniaze. Centrálna banka však neplatí priamo im, pretože nemajú účty v centrálnej banke. Preto centrálna banka využíva banky ako sprostredkovateľa – vypláca peniaze komerčnej banke dôchodkového fondu a komerčné banka ich pripisuje na účet dôchodkového fondu. To znamená, že expanzia peňažnej zásoby prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania nutne vedie k tomu, že bankový sektor drží viac prostriedkov.
Vedľajším účinkom je to, že banky sú nútené držať viac likvidných aktív, než by možno chceli. Predávajú potom iná likvidné aktíva, ktorými môžu byť zase štátne dlhopisy, čím sa vplyv QE zo strany centrálnej banky obmedzuje. Ak by existovala digitálne mena, akú zadefinovali Meaning a Dyson, centrálna banka by touto menou mohla platiť za aktíva od nebankových inštitúcií priamo im, a bankový sektor by sa tak úplne obišiel. Kvantitatívne uvoľňovanie by sa zefektívnilo.
Rozdávanie peňazí priamo obyvateľom
Digitálna mena by mohla byť za určitých podmienok alternatívou k bežným bankovým vkladom, ako ich vnímame dnes. Môže dokonca zefektívniť nástroje menovej politiky, ako je QE, a dokonca umožňuje centrálnej banke používať takzvané vrtuľníkové peniaze, kedy by centrálna banka mohla distribuovať peniaze priamo obyvateľom, aby stimulovala spotrebu a pomohla ekonomike. Zároveň však zostáva mnoho otázok o finančnej stabilite, bilancii centrálnej banky alebo štruktúry finančného systému.
