oPeniazoch.sk, lindak Foto: thinkstock
Kapitalizácia sa už viac-menej ustálila a záujem o kryptomeny ochladol. Až teraz sa začali kryptomenám venovať na Slovensku aj štátne inštitúcie.
S najpozoruhodnejším oznámením prišla Finančná správa Slovenskej republiky (FSSR), keď oznámila, že chce asignačnú daň spravovať na blockchaine. K tomu som písal aj jeden z mojich komentárov. Už menej známa je činnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (MFSR), ktoré začiatkom roka založilo Centrum pre finančné inovácie (CFI). V princípe ide o platformu, ktorá by mala dať hlavy dokopy zo všetkých sektorov a vytvoriť na Slovensku niečo zmysluplné v oblasti nových technológií, ktoré sú zatiaľ minimálne regulované.
Medzi tieto technológie patria aj virtuálne meny a blockchain. V rámci CFI sa vytvorili aj pracovné skupiny, pričom témou jednej z nich sú práve virtuálne meny, presnejšie to ako ich správne uchopiť a spraviť také regulačné prostredie, ktoré nebude zničujúce pre súkromný sektor a zároveň „ochráni“ investorov pred klamlivými projektami.
Ľudia z MFSR si zvolili neľahkú úlohu ku ktorej si prizvali aj ľudí zo súkromného sektora. Zregulovať novú technológiu, ktorá je skutočne ťažkým orieškom a ako bonus sa v určitých prvkoch odlišuje pri každom projekte. Základným pilierom je zregulovať ICO, ako ekvivalent dobre známeho IPO, aby začínajúce projekty si nemohli vytvárať tokeny, ktoré si budú svojvoľne obchodovať. Rovnako však treba dať pozor, aby regulačných požiadaviek nebolo veľa, to by mohlo potenciálne firmy odradiť, keďže na jednej ruke spočítate krajiny vo svete, ktoré už legislatívu vytvorili. Tu treba zdôrazniť, že legislatíva v tejto oblasti je kľúčová, rovnako pre investorov a aj pre samotných podnikateľov. Nebudú podnikať v krajine v oblasti, ktorá nie je zregulovaná a v podstate zo dna na deň môže vyjsť zákon, ktorý im poriadne zamieša karty.
Z môjho pohľadu je toto vítaná iniciatíva, aj napriek odporu v komunite, ktorá pevne stojí za svojim a nechce mať s týmto nič spoločné, pretože akúkoľvek reguláciu vníma ako negatívum a v podstate si buduje paralelný svet. Naopak privítal som aj názor pánov zo Slovenskej technickej univerzity (STU) spraviť akési minimálne požiadavky na ICO a samotný token. Presnejšie technické parametre, ktoré by dokázali do určitej miery rozlíšiť medzi plnohodnotným projektom a klamstvom.
Čo už z môjho osobného pohľadu nie je vítané je súčasné usmernenie k virtuálnym menám, ku ktorému som rovnako písal článok a čo chvíľa sa usmernenie premietne aj do zákona. V princípe je silno proti zdravému sedliackemu rozumu a vyžaduje od vás, že kedykoľvek premostíte z digitálneho sveta do reálneho, tak musíte vedieť koľko ste v tom digitálnom boli v zisku a neskôr to priznať v daňovom priznaní. Prakticky to znamená, že keď spravíte denne 10 mikro-platieb, pričom zaplatíte kryptomenou, tak musíte vďaka ich volatilite vedieť, či ste túto kávičku kúpili zo zisku alebo nie. Keď áno, tak si to poriadne zapíšte, aby ste to potom mohli dať do daňového priznania.
Toto vnímam ako najväčší problém v rámci ktorého nemá zmysel hovoriť o reguláciách napríklad v prípade ICO. Na konci dňa či už je to token s akýmkoľvek účelom budete musieť (pravdepodobne väčšina ľudí) prejsť do reálneho sveta a zamieňať na národnú menu. Pre poctivého človeka zdaniť kryptomeny v rámci súčasnej legislatívy je doslova a do písmena nemožné.
Mali by sme sa snažiť nastaviť také regulačné prostredie, ktoré nebude škodlivé pre štát, súkromný sektor a ani bežných investorov. Samozrejme, nepočítam s tým, že zákony týkajúce sa kryptomien budú najlepšie nastavenou reguláciou vo svete. Napriek tomu si myslím, že je potrebné niečo napísať a po prípadných skúsenostiach to zmeniť. Prvá zmena by mala prebehnúť práve v zdaňovaní, aby sme sa mohli odraziť ďalej a byť príkladom pre okolité krajiny. Najlepšie pozitívnym, avšak aj v prípade negatívneho výsledku sa to stále dá zmeniť.
Autorom je Martin Lindák, analytik Pro Partners Holding
