Peniaze nám lietajú nad hlavou len nevieme komu patria: Vesmírna ťažba by z každého z nás urobila miliardára

, CNBC;SSPA Foto: SITA/AP

Minerály, ktoré ležia v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, majú hodnotu približne 100 až 150 miliárd dolárov. Nie však celkovo, toľko by za ne mohol dostať každý jeden človek na Zemi. Rýchlo sa rozvíjajúce technológie zvyšujú pravdepodobnosť pristátia na asteroidoch, problémom je ale nedostatočná právna jednoznačnosť vlastníctva vesmírnych nerastných nálezísk.

Vesmírne preteky. Už to nie je výskum, zbrojárstvo, ale cestovný ruch. Otvára nielen možnosť presídlenia časti civilizácie ale aj ziskov na inej planéte.Vesmírna ťažba sa vďaka technologickému vývoju stáva čoraz legitímnejšou otázkou.

Prvý muž firmy Tesla a generálny riaditeľ SpaceX Elon Musk a rovnako aj šéf Amazonu a CEO Blue Origin Jeff Bezos, sa snažia urobiť z kozmického cestovného ruchu realitu a nakoniec nechať ľudí žiť na iných planétach. V tejto súvislosti je pristátie na asteroidoch čoraz viac reálnejšie.

Vezmime si aktivity SpaceX. Úspešné divadlo štasrtu rakety Falcon Heavy a úspešný návrat dvoch z jeho troch modulov umožňuje prenášanie väčších nákladov do vesmíru a znížiť finančnú záťaž pri štartoch. Najsilnejšiu raketu súčasnosti chce spoločnosť vizionára Elona Muska využívať na lety na Mesiac a na Mars.Pre plánovaný let okolo Mesiaca má vraj už SpaceX od dvoch záujemcov zaplatenú zálohu, ale Falcon Heavy pravdepodobne s ľudskou posádkou nakoniec lietať nebude. Dôvodom je legislatívne  komplikovaný proces certifikácie pre lety s ľudskou posádkou.

Asteroidy merajú od pár metrov po kilometre, najviac ich je v Pásme planétok, medzi Marsom a Jupiterom, ako pozostatky z formovania solárneho systému. NASA uvádza, že v blízkom vesmíre ich je približne 1500 asteroidov. Ich zloženie je rôzne, obsahujú cenné nerasty ako platina, paládium, ródium, zlato, striebro, titán. Ale aj vodu, kyslík, železo, nikel, magnézium. Ekonomické je letieť iba k asteroidom, ktoré sú dostatočne hmotné, aby bola ich ťažba finančne rentabilná. Veľkostná hranica je približne 100 metrov. Podľa astrofyzika Martina Elvisa z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, môže Falcon Heavy dopraviť sondy k stovkám vhodných blízkozemských asteroidov. Teoretická výnosnosť ťažby z asteroidov by sa vďaka letom Falcon Heavy zvýšila na 150 miliárd amerických dolárov.

Akceptovaný astrofyzik Neil deGrasse Tyson, okrem iného, ​​tvrdil, že prvý biliónár na svete získa svoje bohatstvo vďaka kozmickým nerastom. Podľa agentúry NASA minerály, ktoré ležia v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, predstavujú bohatstvo v prepočte 100 miliárd dolárov pre každú jednu osobu na Zemi. Problémom je však nedostatok právnej jasnosti v súvislosti s vlastníctvom vesmírnych zdrojov. Zákony, ktoré platia vo vesmíre, sú vo všeobecnosti vo veľkej miere nejednoznačné, ako tvrdí Ian Christensen, riaditeľ programov súkromného sektora v nadácii Secure World Foundation, ktorá je vesmírnym think-tankom. "Existujú určité medzery v zákonoch a niektoré veci musia byť objasnené, aby poskytli väčšiu istotu v súčasných zákonoch," povedal Christensen pre CNBC a dodal, že neexistuje jediný orgán zodpovedný za prideľovanie zdrojov vo vesmíre.

Najkomplexnejším zákonom je dnes Zmluva o vesmíre z dielne OSN z roku 1967, ale tá nedáva odpovede v prípade jednotlivých krajín. "Pokiaľ ide o využívanie vesmírnych zdrojov, oblasť je pomerne vágna a môže sa interpretovať v obidvoch smeroch," cituje televízia CNBC Rebeccu Kellerovú analytičku Stratfor pre politické riziká. "Vlády a dokonca aj experti v tejto oblasti stále diskutujú o vhodnom využití týchto vesmírnych zdrojov, naďalej je však veľa nezodpovedaných otázok," dodala.

V súčasnosti vydávajú národné vlády licencie záujemcov o aktivity vo vesmíre a krajiny, v ktorých pôsobia tieto súkromné ​​spoločnosti, sú zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov. "Zatiaľ nesú zodpovednosť vládne orgány na úrovni štátov, ale špecializovaná vesmírna autorita ešte neexistuje," povedal Christensen.

Vesmírny priestor sa stáva čoraz viac preplneným kvôli nárastu počtu spoločností, ktoré chcú využiť dané výhody. Podľa Kellerovej budú musieť vlády b v budúcnosti obmedziť a kontrolovať rozširovanie súkromných záujmov. Jedným zo spôsobov ako to urobiť, by mohol byť niečo podobné ako je existujúca dohoda o klíme. Je pravda, že dohody o zmene klímy trpia nedostatkom kontrolných právomocí, ale prinášajú ľudí za rokovací stôl, čo je dobrý začiatok, dodala.

"Legislatíva takmer vždy zaostáva za technológiami," povedala Kellerová. Aby sa obavy rozplynuli dohoda by sa mala čím skôr dosiahnuť, myslí si odborníčka. Súčasné obmedzenia prieskumu vesmíru a cestovných kapacít znamenajú, že ťažba v kozmickom priestore sa bude rozvíjať ako vzťah medzi súkromným a vládnym sektorom. Podľa Christensena sa nedá vylúčiť ani privatizácia vesmírnych aktivít, v momente ak by sa na to odvetvie dozrelo.  

Bez ohľadu na to, ako by sa to legislatívne ošetrilo, je pravdepodobné, že čokoľvek, čo by sa vo vesmíre vyťažilo v počiatočných štádiách, bolo by použité vo vesmíre, nedopravovalo by sa to na Zem. "V prvom kroku by pri získavaní kozmického nerastného bohatstva zostalo všetko vo vesmíre, kým by technológie nepokročili," povedala Kellerová. Elvis v tejto súvislosti upozorňuje, že na ťažbu je vhodných iba 10 % asteroidov, ktoré obsahujú ťažké kovy a vodu. Voda je zaujímavá surovina pre ľudské posádky a zároveň zdrojom vodíka a kyslíka, ktoré sa používajú ako palivo.

Súvisiace články

Aktuálne správy