oPeniazoch.sk, Frankfurter Allgemeine Foto: TASR/AP
Keď sa populisti dostanú k moci, akciové trhy zvyčajne reagujú silným rastom bez ohľadu na to, či je novým štátnikom politík ľavicový či pravicový, aj na to, ako chabé sú jeho politické argumenty.
Od víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách prevažuje na akciových trhoch nákupná nálada. Trump-effect, ktorý ženie Wall Street na stále nové rekordné hodnoty ale nie jev histórii v žiadnom prípade ojedinelý. Ukazuje to historická analýza, ktorú predstavil nemecký ekonóm Moritz Schularick pred Európskou asociáciou pre bankovú a finančnú históriu vo Frankfurte, informuje nemecký denník Frankfurter Allgemeine.
Schularick do svojho zoznamu zaradil 27 politických vodcov, od Adolfa Hitlera cez Silvia Berlusconiho až po Donalda Trumpa. Hoci ekonóm zdôraznil, že tieto politiky v žiadnom prípade nestavia na roveň, sú vraj na zozname vo všetkých prípadoch populisti, ktorí sa v uplynulých 100 rokoch stali čelnými predstaviteľmi ekonomicky významných krajín. Teda politici, ktorí sa prezentujú ako zástupcovia širokých más a chcú zaviesť úplne novú politiku odlišnú od tej, ktorú robia "tamtí hore".
Spolu s dvoma spolupracovníkmi Schularick skúmal, aký mal nástup týchto politikov k moci vplyv na finančné trhy.
Jedným z najdôležitejších výsledkov štúdie bolo vyvrátenie teórie, že po nástupe populistov k moci dôjde k prepadom na trhoch, pred čím spravidla varovali ich politickí odporcovia pred voľbami. "Hrozba, že potom príde peklo, nie je realistická, naopak. Často sa vraj stalo skôr to, čoho sme teraz svedkami v USA. Finančné trhy čoskoro prišli na to, že Trump neznamená koniec," hovorí ekonóm.
Podobné to podľa neho bolo napríklad v Brazílii, keď sa v roku 2003 dostal k moci Lula da Silva. V prvých dvoch rokoch po voľbách si hlavný brazílsky index pripísal zisk vo výške 92 %, o tri ďalšie roky neskôr bol dokonca o 192 % silnejší.
Existujú síce aj príklady opačného vývoja, v priemere však v prvých dvoch rokoch po nástupe do funkcie u všetkých 27 sledovaných politikov nasledoval rast akciových trhov asi o štvrtinu. V prvých piatich rokoch si akciové indexy v prípade ľavicových populistov pripísali v priemere 41 % zisk, v prípade pravicových populistov vzrástli v priemere dokonca o 95 %.
A pozitívny vývoj podľa Schularicka prevážil aj u iných ukazovateľov. Napríklad dlhopisové výnosy v prvých dvoch rokoch v priemere klesali, známky od ratingových agentúr sa v priemere zlepšovali a volatilita na trhoch sa upokojila.
Podľa denníka Schularick počas svojej prednášky opakovane zdôrazňoval, že jeho štúdia nevypovedá nič o sledovaných politikoch. Jeho poznatky sa vzťahujú výlučne na finančné trhy a na to, ako na nástup populistov k moci reagujú. Analýza podľa neho ukazuje, že finančné trhy nefungujú ako nejaký majster, ktorý by populistických vodcov usmerňoval.
Že rastúca protekcionizmus dlhodobo škodí celej ekonomike, je podľa neho bez diskusie. A práve tí, ktorí populistov volili, sú často z dlhodobého hľadiska tými, kto na ich politike nakoniec prerobia. Názorne možno úspechy jednotlivých populistov vidieť na ukazovateľoch ako napríklad vývoj HDP na hlavu. "Mnohí z tých, ktorí skáču ako tiger, dopadnú nakoniec ako predložka," povedal Schularick v narážke na sľuby, ktorých mali mnohí populisti plné ústa a ktoré nakoniec zostali nesplnené.
Tak prečo finančné trhy reagujú na populistov tak pozitívne? Na to podľa Schularicka nie je jednoduché nájsť odpoveď. Jednotlivé prípady sa od seba podľa neho koniec koncov značne líšia. Dôležitým predpokladom pre to, aby sa populisti dostali k moci, je však podľa neho hospodárska kríza, takže títo politici často preberajú vedenie vo chvíli, keď je na tom krajina obzvlášť zle. V skoršej štúdii tento ekonóm už podľa denníka preukázal, že sa nové populistické strany spravidla vynárajú v časoch po veľkých finančných krízach.
Takže podľa neho mali mnohí populisti jednoducho šťastie, že ich vláda pripadla na obdobie ekonomického rastu, ktorý nasledoval po dlhej kríze. Navyše z politiky, ktorú mnohí populisti presadzovali, často profitovali najviac domáce firmy. A to jednak v dôsledku vyšších dovozných ciel a obmedzení, ktoré znížili ponuku na domácom trhu, a jednak v dôsledku politiky, ktorá bola pre súkromné firmy skôr priaznivá.
"Populistické režimy nezničia nutne samé seba, udalosti sa môžu odohrávať v ich prospech ešte veľmi dlho," uzavrel Schularick.
