oPeniazoch.sk, vox Foto: thinkstock
Ekonomika spomaľuje, jej výkon je aj po rokoch sklamaním. Po ruke je ľubovoľný počet teórií, ktoré to vysvetľujú. Možno, že svet nemá dostatok nových inovácií, alebo, že vlády nerobia dosť pre stimuláciu dopytu. Možno, za to môže nadmerná regulácia, alebo príliš veľa dlhov. Ale je tu ešte ďalší dôležitý faktor, ktorý sa často prehliada: starnúca populácia jednoducho rastu neprospieva.
Starnúca pracovná sila môže zasiahnuť ekonomiku mnohými spôsobmi. Pre krajiny, kde bude viac dôchodcov a menej pracovníkov, to bude znamenať stratu ekonomického výstupu. Ako krajina starne, bude čeliť väčšej fiškálnej záťaži, pretože stále viac obyvateľov bude odkázaných na sociálny systém. Takéto vysvetlenie naznačuje, že spomalenie ekonomiky nemusí nutne odrážať nejaké veľké omyly v hospodárskej politike, ekonomický stroj nemusí byť poškodený, len jednoducho beží o niečo pomalšie, než sme si zvykli. Milióny pracovníkov, ktorí ho poháňajú, už nie sú tak mladí, ako bývali.
O koľko dokáže starnúca populácia znížiť ekonomický rast? V nedávnej štúdii sa tím výskumníkov z RAND Corporation snažili nájsť odpoveď na túto otázku porovnaním miery rastu v rôznych štátoch. Niektoré štáty majú staršiu populáciu ako národný celok, zatiaľ čo iné mladšiu. Porovnaním relatívnej rýchlosti rastu týchto štátov (brali sa do úvahy faktory, ako je pohyb ľudí medzi jednotlivými štátmi), boli schopní odhadnúť, nakoľko predstavuje staršia populácie brzdu pre hospodársky rast.
Vedci prišli s prekvapivo veľkým číslom. "Naše výsledky naznačujú, že ročný rast amerického HDP spomalí o 1,2 percentuálneho bodu v tomto desaťročí v dôsledku starnutia populácie," píšu autori. Pre porovnanie, ekonomika rástla priemerným tempom len asi 1,8 percenta za ostatných 50 rokov, upravené o obyvateľstvo a infláciu. Toto číslo kleslo ročne o 0,5 percenta za uplynulé desaťročie (časové rozpätie zahŕňajúce recesiu) a o 1,3 percenta ročne od roku 2010. Odhad výskumníkov naznačuje, že starnúca populácia mohla byť primárnym dôvodom pomalšieho ekonomického rastu USA.
Analytici dospeli k ešte jednému prekvapujúcemu zisteniu. Toto spomalenie rastu nebolo v prvom rade spôsobené tým, že by sa starší ľudia odobrali na dôchodok. Je pravda, že ak sa viac starších ľudí vystúpi z trhu práce, a menej ľudí bude pracovať, premietne sa do nižšieho výkonu. Ale takýto účinok predstavovali len asi tretinu pozorovaného poklesu ekonomického výkonu.
Dôležitejším faktorom je, že staršia pracovná sila je menej produktívna v prepočte na pracovníka. Nicole Maestasová, vedúca štúdie a profesorka na Harvard Medical School, potvrdila, že výskumná metóda tímu nedokáže odôvodniť, prečo je staršia pracovná sila menej produktívna, ale vie, že tento účinok predstavuje približne dve tretiny celkového zníženia ekonomického výkonu pripadajúceho na starnúcu populáciu. K rovnakým výsledkom sa dopracovali aj analytici Medzinárodného menového fondu, ktorí sa zamerali na národy v Európe, na tú časť pracovníkov, ktorí už dovŕšili 55 rokov. Záver je podobný, aj keď menej dramatický. Ekonómovia MMF zistili, že starnúca pracovná sila pravdepodobne zníži rast produktivity v eurozóne o cca 0,2 percentuálneho bodu ročne v priebehu nasledujúcich 20 rokov. To znamená, že európske ekonomiky budú o 4 % menej produktívnejšie do roku 2035, než by boli, keby ich vekový profil zostal bezo zmeny. Štúdia MMF nezahrňuje dôsledky starších pracovníkov, ktorí odchádzajú do dôchodku, takže celkový efekt starnúcej populácie na európske ekonomiky by mohol byť ešte väčší.
„Starší pracovníci znamenajú nižšiu produktivitu práce, ale my sme sa nezaoberal dôvodom, prečo je tomu tak,“ vysvetľuje Maestasová. „Najpravdepodobnejšou je teória, že s pribúdajúcim vekom musia spracúvať informácie pomalšie, ich telá už nie sú fyzicky na tom tak dobre, ako kedysi. Kognitívne i fyzicky, naše základné kapacity sa s vekom menia," vysvetľuje Maestasová.
Pokles produktivity môže odrážať aj iné faktory. Napríklad mladí pracovníci sú často viac naklonení akceptovať veľké kariérne riziká ako je založenie stratupu, alebo prechod na úplne inú pracovnú oblasť. Dalo by sa preto očakávať, že starší pracovníci sa nehrnú tak do podnikania, čo je presne to, čo vidíme v súčasnej americkej ekonomike.
Maestasová hovorí, že klesajúca produktivita môže byť spôsobená aj opačným efektom. Možno, že ekonomika stráca aj preto, že tí najcennejší a najlepší pracovníci sa rozhodli odísť do predčasného dôchodku. Najproduktívnejší pracovníci môžu mať najväčšie úspory, ktoré im toto umožňujú. S tým, že menej mladých pracovníkov prichádza na ich miesto, je čoraz náročnejšie pre firmy si nájsť a pripraviť adekvátnu náhradu za tieto odchádzajúce superhviezdy.
Starnúca populácia by sa mohla prejaviť aj v ich úlohe spotrebiteľov. Starší zákazníci väčšinou uprednostňujú produkty od etablovaných spoločností, niečo, na čo sú z minulosti zvyknutí, tým pádom sťažujú uvedenie a presadenie nových značiek a produktov na trh. Špecifický je aj ich spotrebný kôš. Seniori sa orientujú aj na isté druhy výrobkov, ako sú napríklad zdravotnícke pomôcky, špecifická starostlivosť, voľnočasové aktivity, a tak ďalej, ktoré sú menej naklonené technologickým inováciám.
A netreba zabúdať ani na vládne politiky. Potom, čo pracovníci odchádzajú do dôchodku, vláda im poskytuje služby sociálnej aj zdravotnej starostlivosti. Starnutie populácie bude znamenať, že viac ľudí bude odkázaných na tento druh pomoci a menej pracovníkov bude platiť dane, z ktorých sa tieto oblasti financujú. Rastúce daňové zaťaženie by mohlo byť samo o sebe brzdou ekonomického rastu.
