oPeniazoch.sk, HSBC;businessinsider Foto: SITA/AP
V Európe a Japonsku v ostatnom čase rast miezd stagnuje. A to najmä kvôli demografickým problémom. Za spomalením oboch ekonomík stojí rastúci počet starších pracovníkov.
Teoreticky vzaté, rozširujúci sa trh práce by mal viesť k vyššiemu rastu miezd, pretože v tejto situácii pracovníci majú viac možností zamestnať sa. Takže ak firmy chcú udržať kvalitných pracovníkov, budú musieť ponúknuť konkurenčnejšie mzdy. Avšak nič také sa v Európe ani v Japonsku neudialo. Miera nezamestnanosti klesla v oboch regiónoch, v Japonsku na 21-ročné minimum, v júli dosahovala 3 %. Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli dosiahla 10,1 %, ide o medziročný pokles z 10,8 %.
Medzitým mzdy v Eurozóne v marci 2016 vzrástli len o 1,8 %, a rast miezd dosiahol za obdobie od roku 2009 do roku 2016 v priemere len 1,9 %. Mzdy v Japonsku sa v júli 2016 zvýšili o 1,4 %, po niekoľkých mesiacoch stagnácie na konci roka 2015 a na začiatku roka 2016.
Čo sa deje? Pre oba regióny, zdá sa platí, že rastúci počet starších pracovníkov by mohol mať svoj podiel na spomalení rastu miezd. V prípade Japonska vidíme zvýšenie miezd u mladších pracovníkov, ktorí sú ochotní za prácou cestovať. Avšak nízka úroveň mobility na trhu práce a rastúci podiel starších pracovníkov rast miezd utlmuje, myslí si Marcel Thieliant z Capital Economics. "Mladší ľudia majú tendenciu ľahšie získať vyšší plat, keď zmenia prácu, pričom znižovanie miezd zostáva pravidlom pre starších pracovníkov. Ich rastúci podiel na celkovej zamestnanosti má stále veľký vplyv na celkový rast miezd."
Pokiaľ ide o eurozónu, "pokles miery nezamestnanosti nemusí odrážať skutočnosť na trhu práce," napísal hlavná ekonómka HSBC pre Európu Karen Wardová. "Tento dojem potvrdzuje pohľad na zastúpenie jednotlivých vekových kategórií na trhu práce."
Na nižšie uvedenom grafe môžete vidieť, že podiel pracovníkov vo veku medzi 55-64 rokov na európskom trhu práce sa výrazne zvýšil v posledných niekoľkých rokoch. Dosiahli okolo 60 % v roku 2015, zatiaľ čo v roku 1997 to bolo asi 37 %.
"Tento trend zdá sa, z časti kompenzuje účasť mladšej vekovej kategórie, ale ak sa pozrieme na pokles účasti mladších pracovníkov v dočasnej práci (trh práce v letných mesiacoch), potom je vyššia úroveň zastúpenia starších jasnejšia, a tým súčasní zamestnanci straácajú na vyjednávacej sile," pokračuje Wardová.
V každom prípade je nutné poznamenať, že rastúci podiel starších pracovníkov v európskej i japonskej ekonomike samozrejme nie je jediná vec, ktorá by bránila rastu miezd. V Japonsku je to aj už spomenutá nízka úroveň mobility na trhu práce, a znižujúca sa vyjednávacia sila odborov, popisuje situáciu Thieliant.
Wardová konštatuje, že pod najvyššie tlaky sa dostávajú firmy v Európe, podľa nej sa niektoré domácnosti dostali do "slepej uličky", a preto by "nemali bojovať o zvýšenie platu spôsobom, akým sa to pokúšali v minulosti."
Ďalším zaujímavým trendom v eurozóne je, že rastie podiel pracovníkov na čiastočný úväzok. Tento rok dosiahli cca 22 %, zatiaľ čo v roku 1997 to bolo približne 14 %, podľa údajov Eurostatu.
Ale napriek tomu, nárast starších pracovníkov je pozoruhodný trend a stojí za to venovať mu pozornosť. Najmä vzhľadom na to, že Európa a Japonsko majú jedny z najstarších populácií na svete a z toho začínajú plynúť vážne problémy súvisiace s vývojom demografie.
