oPeniazoch.sk, FT Foto:SITA
Keď nastala invázia sovietskych vojsk v roku 1968 do Československa, ruský akciový trh nezkolaboval. Žiadny takýto trh totiž v Moskve nebol. Keď ruské jednotky minulý pondelok obsadili Krym, ruský akciový trh sa prepadol o 10 %. S titulmi Gazprom či Sberbank, úzko naviazanými na Kremeľ.
Tento rozdiel demonštruje, prečo sú dnes debaty o novej studenej vojne nemiestne. Panuje totiž úplne iná situácia ako v roku 1968. Rusko už nie je ríšou, ktorá siaha až k Berlínu. Bolesť, ktorú mu spôsobila strata územia, je práve tým dôvodom, kvôli ktorému Putin tak bojuje o udržanie vplyvu na Ukrajine. Svet už tiež nie je rozdelený na dve znepriatelené časti a Rusko je súčasťou kapitalistického bloku. Jeho finančný, podnikateľský a sociálny systém je pevne prepojený so systémom západným. Zápas medzi východom a západom pokračuje, ale na úplne inej úrovni ako počas studenej vojny. A líšia sa aj pravidlá.
Rusi sa môžu domnievať, že ich vzťahy so západom sú dnes pre nich výhodou. Prezident Putin si zrejme ako bývalý člen KGB stále myslí, že západná politika je určovaná kapitalistami, ktorí si nenechajú ohrozovať svoje záujmy. Podľa Bena Judaha zápal, s akým západné firmy chcú podnikať v Rusku, utvrdil Putina v tom, že Európa sa stará o to, ako zarobiť peniaze a nepostaví sa proti nemu. Putin má ale rád džudo a mal by tak vedieť, že náhly posun váhy môže zmeniť výhodu v nevýhodu.
Ekonomická závislosť môže znamenať straty pre ruskú ekonomiku. Najskôr to bolo zrejmé na akciovom trhu, nasledovať môžu vplyvy vízových opatrení alebo ekonomických sankcií. Bohatí Rusi dnes berú za samozrejmosť, že jazdia do Londýna a Paríža na nákupy. V západných bankách ležia miliardy ruských peňazí. Britské či švajčiarske banky sa doteraz príliš nepýtali, a čelili za to kritike, aký je pôvod ruských peňazí. Samotná ruská centrálna banka pritom odhadla, že v roku 2012 z odlivu kapitálu v rozsahu 56 miliárd dolárov, mohli zhruba dve tretiny pochádzať z nelegálnych činností.
Rusko potrebuje predaj ropy a plynu do zahraničia. To bolo vidieť aj na tom, že tieto dodávky pokračovali aj počas najhoršieho obdobia studenej vojny. Európsky dopyt po ruskom plyne ale v posledných desiatich rokoch klesá. Dôvodom sú obnoviteľné energie a svoju úlohu hrajú aj alternatívne ložiská v USA. Aj v súčasnom konflikte je stále priestor pre diplomaciu. Skôr sa však zdá, že Rusko je rozhodnuté na Kryme zostať a možno zabrať aj časť východnej Ukrajiny. Obama a európski vodcovia rýchlo vylúčili vojenskú reakciu, čo je v poriadku. Západ má ale rad ekonomických nástrojov, ktoré by Rusku znepríjemnil život.
Putin si v minulých rokoch užíval plodov globalizácie a zároveň stále používal rétoriku studenej vojny. Teraz už si možno musí vybrať. Oboje mať nemôže.
Autorom je Gideon Rachman, šéfkomentátor Financial Times
